V najhorších chvíľach beznádeje ešte povie americký prezident, čoby najvyššia morálna autorita sveta, niekoľko slov, ktoré vysielajú na celej planéta a všetci ich počúvajú, ako slová proroka. Hodí tam samozrejme nejakú tú zmienku o Bohu, aby to bolo sentimentálnejšia a uisťuje o svojich modlitbách za trpiacich. A možno ešte pár náboženských alegórií, no ja ich radšej hľadám tam, kde ich tvorcovia filmu ani len neuvažovali dať.
Tu sa naraz objaví malá skupina alebo jednotlivec (najmä občania USA, sem-tam nejaký ten Rus), ktorý zvrátia osud ľudstva, odvrátia nebezpečenstvo a všetko končí happyendom.
Tak vidí väčšina ľudí americké katastrofické filmy. A musím sa priznať, že aj ja. Naviac ma asi na nich rozčuľuje (alebo aspoň by mala) myšlienka mesianizmu, keď sa Bruce W____s obetuje za celé ľudstvo a svoju milovanú dcéru a ostane na asteroide odpáliť nálož.
Asi som už úplne sentimentálny, ale oproti týmto aspektom, ktoré na európskeho človeka, nenakazeného amerikanizmom, pôsobia primitívne, je na tých filmoch aj niečo, čo ma priťahuje. Čo to tak môže byť? Skvelé herecké výkony, ktoré mnohokrát nie sú skvelé? Filmové triky? Alebo radosť z utrpenia (to hádam nie!!!)? Dôvod sa opovažujem hľadať inde...
Na katastrofických filmoch ma najviac vzrušuje obyčajná ľudská spolupatričnosť. Ukazuje, že v hraničných situáciách dokáže človek nebyť sebecký, dokáže myslieť na iných a aj sa obetovať, ak si to vyžadujú okolnosti.
Tieto filmy, napriek tomu, že sú plné obetí, poukazujú na nenahraditeľnú dôstojnosť človeka a na hodnotu jeho života. Preto som čiastočne proti názorom, že v ľuďoch prebúdzajú násilnícke sklony. No iste by som sa na Drvivý d___d nedovolil pozerať dieťaťu.
Katastrofické filmy dávajú ľuďom nádej, čo asi dnešný svet najviac potrebuje (preto odmietam tie snímky, kde Zem a ľudstvo zanikajú). Hoci mestá ležia popolom, hoci mnoho ľudí zomrelo, hoci človek vo svojich šialenej túžbe stať sa absolútnym pánom zeme zašiel až tak ďaleko, že takmer došlo u neho k sebazničeniu, predsa len zažiarili ranné lúče Slnka na krvou posiatu zem a život zvíťazil nad smrťou.
Preto mám katastrofické filmy rád. Pre to, že poukazujú na nádej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ten uvod bol napisany superne a aj pointa ma nieco do seba. Len tak dalej!