Kontrakolonializmus

Všetky skúšky sú už za mnou, aj obavy z ich nespravenia, a keďže práve prežívam krátky čas medzi novým prednáškovým obdobím a „diebus iris“ uplynulého semestra, môžem pokojne napísať, čo mi už dlhší čas vŕta v hlave.

V minulosti, počas objaviteľských výprav novoveku, Európania nielen nové územia objavovali, ale si ich aj podmaňovali. Iste ste počuli o španielskom dobyvateľovi Hernánovi Cortézovi, ktorý zorganizoval v r. 1518 ťaženie proti ríši Aztékov. Španieli pod jeho vedením krajinu úplne rozvrátili, zabili panovníka Montezumu II., spustošili hlavné mesto Tenochtitlán a na jeho mieste položili základy nového mesta, Mexika. Cortézov krajan, Francisco Pizarro, dobyl len so sto osemdesiatimi mužmi rozsiahlu ríšu Inkov. A hoci ho panovník Atahualpa privítal priateľsky, ba im aj vydal svoj zlatý poklad a prijal krst, predsa ho kolonizátori popravili.

No nechcem sa pozerať do minulosti a riešiť, či bolo správne rozvracať starobylé národy Južnej Ameriky, ktoré veľmi bavilo prinášať svojim bohom ľudské obety, alebo či by sa Európa nezachovala humánnejšie, ak by pôvodným obyvateľom Afriky za pomoci misií nestavala školy a nemocnice, a nie im priniesť alkohol a nové zbrane, ktoré mali na čierny kontinent katastrofálny dopad. Potom už nebolo zložité takto zdevastované obyvateľstvo odviesť ako otrokov na cukrové plantáže a ich krajiny vyhlásiť za kolónie.

V moderných dejinách už nepoznáme výraz kolonializmus, ale „novodobý kolonializmus“. Ide o fakt, že aj keď mnohé, najmä africké a ázijské krajiny dosiahli v dvadsiatom storočí samostatnosť (samozrejme, v rámci Commonwealthu), nie sú aj nezávislé, pretože stále hospodársky závisia na materských Západných štátoch a ich ľubovôli.

Príbeh nekončí. Dostávame sa do dvadsiateho prvého storočia a ja mám pocit, že v súčasnosti nastáva akýsi nový jav, ktorý by som nazval „kontrakolonializmus“. A len čas ukáže, aký dopad na Západný svet tento trend bude mať.

Predpokladám, že niet rodiny na Slovensku, ktorá by nemala nejakého svojho člena v zahraničí: či už vo Veľkej Británii, v Írsku, najnovšie aj v Taliansku, na Cypre, ba aj Dubai už prijíma európskych migrantov. Mnohí vaši známi a blízki odišli do zámoria. A azda ani nemáte kontakt so svojimi vzdialenými príbuznými, ktorých predkovia odišli pred sto rokmi do USA, Kanady, či Argentíny a na svoju starú domovinu zabudli, alebo sa aktivizovali v rôznych spolkoch zahraničných Slovákov.

Od svojej rodiny vo Veľkej Británii a tiež z médií sa dozvedám zaujímavé správy: v takých prevádzkach, ako sú závody na spracovanie rýb, pekárne, pomocné sily v reštauráciách, nižší personál v hoteloch (chyžné, údržbári), či smetiari a verejnoprospešné práce už nenájdete domácich; jednoducho máte problém vidieť Angličana, ktorý by napichoval na palicu odpadky na ulici. A tí migranti (a emigranti), ktorí sú šikovní a pracovití, sa dostanú aj na vyššie posty – stávajú sa z nich manažéri a vedúci pracovníci, ako sa to pošťastilo mojej rodine.

Stále ma však napádajú rovnaké sentencie: Západný svet je na týchto prisťahovalcoch závislí. Moderné britské rodiny nevaria: jesť chodia do reštaurácií, fast foodov, alebo si v hypermarketoch kupujú mrazené polotovary, ktoré len švacnú do mikrovlnky a majú večeru za niekoľko minút a niekoľko pencí.

No uvedomujú si, že takýto pohodlní život možno v budúcnosti nebude možný? Čo ak tí Afričania a Ukrajinci vo výrobniach takýchto mrazených polotovarov hodia o zem utierky, ktoré majú prevesené cez plecia a vyhlásia, že už nebudú lacnou pracovnou silou a spakujú sa domov? Čo budú Briti jesť, keď sa personál fast foodov vráti späť do Bangladéša a na Srí Lanku, ak doma v kuchyniach nevedia ani zapnúť sporák? Keď k tomu prirátame fakt, že mnohé Západné firmy majú najväčšie odbytisko v rozvojových krajinách a bez nich by skrachovali, je to už skutočnosť hodná zamyslenia sa. A to nehovorím o tom, že Európa vymiera, a možnože až my budeme v dôchodku, budú na nás robiť prisťahovalci zo Stredného východu, hlavne obyvatelia Sýrie a iných chudobných krajín. Bude zaujímavé pozorovať, ako implantujú moslimské právo šaríja v európskom prostredí.

Myslím, že som uviedol už dosť nezodpovedaných otázok na premyslenie. Samozrejme, nechcem, aby boli chápané ako nejaká agitácia ku xenofóbii a rýchlej reprodukcii – je to zložité, spoločnosť chce vzdelaných mladých ľudí, vysokoškolský titul sa stáva určitým štandardom a o pár rokov ním pokojne môže byť doktorát alebo docentúra. No možno spoločnosť vynájde spôsob, ako sa dá skĺbiť vzdelávanie s rodinným životom a starostlivosťou o deti.

Kolonializmus vytvoril tzv. „tretí svet“. Možnože kontrakolonializmus neprinesie nič nové, len zmení polaritu sveta. A „tretým svetom“ bude dnešný rozvinutý Západ.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu