Sedím so svojou kamoškou pri pive a s humorným ladením jej rozprávam o svojich zážitkoch z letných brigád...
Semester je v plnom prúde. Som na obede, obklopený svojimi spolužiakmi a snažím sa „Alfa-samici“ vysvetliť moju dilemu z morálnej teológie, prečo považujem v istom zmysle masturbáciu za horší hriech, ako smilstvo...
Horúčka nadšenia stúpa v celom mojom tele. Som v divadelnom hľadisku a v príjemnej letargii sa utápam v omamnej vôni mojej toaletnej vody, zatiaľ čo orchester ladí nástroje, aby mohol v našom krásnom divadle zaznieť ďalší operný skvost. Jemne si hladím bradu (skutočne len jemne – nechcem si predsa z tváre zotrieť vodu po holení, ktorou si získavam všeobecný úspech) a bavím sa na opernú tému s mojím kamošom, ktorý bude čoskoro trpieť bremenom plešatosti...
A to najlepšie nakoniec. Je takmer polnoc a v horskej chate príjemne vonia horiace drevo v kozube. Únava je zakázaný pocit a ja sa donekonečna zhováram o filozofii a literatúre s mojím najmilším priateľom a zhodne sa trápime nad tým, že sa stretávame len zriedkakedy...
Vymenoval som niekoľko životných okamžikov, ktoré si veľmi cením. Zhrňme si to: infantilný príbuzný, príjemný spoločník pri pive, kazateľ, kritik umenia, doktor filozofie a literárny vedec (nadsadenie, s ktorým sa vyjadrujem, ešte svedčí o vysokej miere osobnej hlúposti). Raz malomestský buržuj, raz nudný intelektuál, raz pochmúrny askéta. Viem si predstaviť spisovateľov a filozofov, ako mi dávajú nálepku ctiteľa konvenčnosti a človeka neschopného autentického života. Hm... Tu by sa hodila vsuvka o ,,Krásavcovi tisícich tvárí":
Hoci som s „Krásavcom“ strávil len jeden deň, často som o ňom rozmýšľal a desil sa absolútnosti jeho espritu. Keď sme sa zoznámili, považoval azda môj pohľad a úsmev za priveľmi sentimentálne, preto nasadil tvár vtieravého homosexuála. Keď videl, že ma táto jeho osobnosť privádza do rozpakov (a snahy vymedziť sa proti jeho orientácii), zmenil sa na znalca mafiánov. Spozoroval, že nepatrím medzi skalných fanúšikov Krstného otca.
Za niekoľko hodín vystriedal mnoho pozícií – od obdivovateľa japonskej kultúry a histórie, z ktorej ma rozbolela hlava, až k sexom posadnutého hedonistu, z ktorej ma rozbolelo srdce. Sedem hodín (!) mu trvalo, kým spočinul v úlohe malomestského ľahtikárskeho buržuja, spokojný s tým, že ja som spokojný.
Neskôr som si o ňom myslel toto: ,Milý chalan. Spoločenský, príjemný, dá sa s ním zhovárať (skutočne) o všetkom. Každému je sympatický, každému vie ulahodiť... Moment! Nie každá nátura zvládne každú. On však vychádza dobre s hocikým preto, že žiadnu náturu „nemá“! Neviem, či je šťastným riešením zapredať seba preto, aby boli dobré (a prázdne) moje medziľudské vzťahy.
V starovekom gréckom divadle musel zvládnuť zhostiť sa viacerých úloh – viacerých persón, osôb. Na to mu slúžili masky, ktoré vyjadrovali, akú postavu práve hrá.
Asi nikto z nás nemá vo svojich zásobách len jednu masku, iba ak nejaký jedinec trpiaci jednou z foriem egománie, teda chorobnou zameranosťou na vlastnú osobu, spojenú s neschopnosťou nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi. Dôležité je, aby každá z tých masiek bola „naša“, aby bola nami osvojená, aby spoza nej presvitalo naše vlastné vnútro (túžim tu poznamenať grécke slovo, ktoré vyjadruje najosobnejšiu mojosť – oikos).
Myslím, že v tomto smere je podstatné nájsť zlatú strednú cestu – medzi Krásavcom tisícich tvárí a egomanickým neurotikom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motovidlo323
19. 4.apríla 2020 16:13
Občas mám tiež pocit, že som taký človek bez osobnosti.
Napíš svoj komentár