Výčiny tajomných Gardenovcov
Amadeus a Marlene sa rozlúčili s Iasonosom a nasledovali pána Stona. Amadeus už asi po stýkrát uvažoval, ako ten chlap vydrží v tom obleku.
„Pán Fürstburg, vyzerá to, že ste mali nakoniec pravdu. Teda... Azda bol Andreas skutočne obeťou vraždy.“
„Myslíte?“
„Áno. To viete, dôkazy podporujú vašu verziu. Práve nás vypočúvali. Obvyklé otázky, kedy sme pána Konstantinova videli naposledy, či sa nám nezdal nervózny, kde sme boli v čase vraždy a podobne. Ja som ho ale videl naposledy štyri dni pred vraždou. Poslednýkrát živého, pochopiteľne. Totižto deň pred jeho odchodom do Grécka som šiel na isté obchodné stretnutie do západného Triposu. A vrátil som sa zas deň pred jeho príchodom. Skutočne: neviem nič.“
Amadeus sa na neho pozrel. Jeho tón hlasu sa mu zdal akýsi nervózny, akýsi menej hrubý, ako zvyčajne, takmer ženský. Akoby nebol vo svojej koži. Dokonca citeľne zbledol.
„Je vám niečo, pán Stone?“ opýtal sa ho Amadeus. On na neho hodil rýchly pohľad a odvetil:
„Nie, nie. Iba ma rozrušilo to vypovedanie. Viete, nemám rád políciu. Užil som si jej dosť v tej veci s mojou sestrou a... Veď viete...“
„Chápem.“ prikývol Amadeus.
„Snáď... Snáď si pôjdem ľahnúť do svojho apartmánu. Viete, mám krásny apartmán na najvyššom poschodí, s nádherným výhľadom na more. No predtým musím čosi vybaviť s istými Talianmi.“
„Len choďte, pane.“ prikývol Amadeus a aj s Marlene sa vybrali do jedálne.
V jedálni nebol nik, len dvaja im známi policajti. Ionos čítal Alexandrovi svoje poznámky, výpovede tých, ktorých počúvali a Alexandrou nespokojne krútil hlavou.
„Zistili ste niečo, páni?“ opýtal sa ich so záujmom Amadeus, ktorý ich aj zabudol pozdraviť.
„Nie je toho veľa.“ vzdychol si Ionos.
„Približne to, čo sme už vedeli.“ dodal Alexandrou. „V dňoch pred smrťou si nik nevšimol žiadnu zmenu. Oscar Stone tu ani v tom čase nebol. A Grigorij Červenkov tu zas nie je dnes a nemohol vypovedať.“
„Čudné.“ zadivil sa Amadeus. „A kam šiel? Pani Červenková vám to nevysvetlila?“
„Vraj musel ísť v nejakej neodkladnej záležitosti na západ. Odišiel ešte v noci.“
„Jeho šéf pred niekoľkými dňami zomrel a on má neodkladné záležitosti na druhom konci ostrova. Súkromné podnikanie... Fakt čudná to vec.“ s povzdychol povedal Amadeus.
„No pekne sme sa porozprávali s pani Červenkovou.“ zmenil tému reči Ionos. „Mali ste pravdu, skutočne bola milenkou nášho zavraždeného. No vraj sa pred dvoma rokmi rozišli.“
„Naozaj?“ zaujalo to Marlene. „To si nevravel, Amadeus.“
„Kyria Maria mi ich vzťah vylíčila tak, akoby stále pokračoval. Priamo to nepovedala, no akoby predpokladala, že spolu niečo majú.“ bránil sa Amadeus a ukazovák s palcom mu vyleteli k brade.
„Musím vás upozorniť, pán Fürstburg, že pani Červenková nie je veľmi múdra žena.“ povedal opatrne Alexandrou. „Nič si nedokáže domyslieť. Ak sa s krásnym dievčaťom prechádzate po pláži a ona vám ide v pätách, nestačí jej povedať, že chcete byť sami, ale musíte jej vysvetliť, že má zmiznúť, lebo vám ničí romantickú chvíľku.“
„Neviem, či to má niečo spoločné s vraždou.“ zamyslel sa Amadeus.
„Myslíte tým, že pani Červenková určité veci pochopila nesprávne? Inak, ako jej ich pán Konstantinou naznačil?“ došlo Marlene.
„Správne, slečna.“ ocenil jej postreh Alexandrou. „Mám taký pocit, že mŕtvy ju nechal pre inú. Našiel si inú milenku, a hoci ho fakt, že podvádza manželku netrápil, zrejme nedokázal klamať dvom, alebo trom ženám.“
„Prepánajána, Amadeus!“ zvolala zrazu Marlene, ktorá sa azda v manželských trojuholníkoch orientovala lepšie, ako Amadeus. „Čo ak tajomná milenka pána Konstantinova je tá ženská v čiernych plavkách!“
„Žena v čiernych plavkách?“ nerozumel Alexandrou.
„Ušlo nám niečo?“ opýtal sa ich Ionos.
„Počuli ste už o nej.“ vravel pomaly Amadeus. „Vravela vám to pani Konstantinová v deň vraždy. Videla ju v noci, ako sa prechádza hotelom v plavkách. Ja som ju videl dnes ráno. Pravdepodobne išlo o jednu a tú istú ženu.“
„Bude ju treba nájsť.“ hovorila ohnivo Marlene. „Ak nie je vrahyňou, iste je do vraždy nejako zapletená.“
„Moment, slečna, asi nerozumiete, že sme na ostrove, ktorý je známy ako obľúbená letná dovolenková destinácia.“ prerušil ju Alexandrou.
„Sú tu stovky žien v čiernych plavkách, nakoľko sú tohto roku čierne plavky v móde.“ hovoril Ionos. „Pán Fürstburg, dokázali by ste ju spoznať aj v inom oblečení?“
„Nie som si istý.“ krútil Amadeus hlavou. „Mala na hlave klobúk a na očiach tmavé okuliare.“
„Takto oblečená žena môže byť hocikto.“ vzdychol si Ionos. „Bez bližšieho popisu ju nedostaneme. A čo máme robiť? Zadržať všetky ženy z hotela, ktoré so sebou majú čierne plavky?“
„Pokúsim sa ju nájsť medzi hosťami hotela dnes pri večeri.“ povedal Amadeus. „A poviem to i pani Konstantinovej. Zdá sa, že sme ju videli iba mi dvaja.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár