Ukradnutá mŕtvola
Amadeus so svojimi priateľmi zbehol dole schodmi rýchlejšie, akoby ich tam dostal výťah. Alexandrou a Ionos na nich už čakali vo vstupnej hale.
„Dobré ráno, páni.“ pozdravil ich Amadeus. „Počul som, že máte určité novinky.“
„Áno, tak je.“ prikývol Alexandrou a tichšie dodal. „Chcel som sa rozprávať s vami osamote.“ a fľochol pohľadom na Christiana a Marlene.
„Christian je môj priateľ a spolupracoval na vyšetrovaní mojich doterajších prípadov.“ ozrejmil mu to Amadeus. „A Marlene je moja sestra, ktorá iste má určité vrodené detektívne schopnosti, ako mám aj ja. Ak by aj nepočuli náš rozhovor, celý by som im ich zrekapituloval.“
„Tak dobre.“ vzdychol si policajt, pokynul Ionosovi a všetci piati sa vybrali do kinosály. Ako vysvetlil Alexandrou, tam ich teraz iste nikto nebude otravovať.
Vošli dnu. Kinosála vyzerala inak, ako pred začatím premietania filmu. Svetlá boli rozsvietené, opona zdvihnutá, no na plátne sa neleskli žiadne filmové hviezdy. A zaprášený vzduch nepretínali svetelné lúče, vrhané na plátno premietačkou.
Posadali si inštinktívne do stredu sály, akoby sa chystali vzhliadnuť nejaký trhák. No obrátili sa k sebe a Alexandrou začal vysvetľovať:
„Nezavoláme nikoho iného. Všetci ostatní sú podozriví. Iste, mladý pán Konstantinou bol v osudnú chvíľu s vami, ak sa už o svojho otca nepostaral pred odchodom z hotela. Alebo mohol niekto špinavú prácu vykonať za neho. Má motív. Podľa zákonov tohto ostrova je prvý mužský potomok hlavným dedičom.“
„Hm, fakt patriarchálna spoločnosť.“ vzdychol si Amadeus. Potom sa spýtal:
„Teda, aké máte správy.“
Slova sa ujal Ionos:
„Túto informáciu nám len teraz telefonicky oznámili, a hneď sme sa ponáhľali za vami. Ide o to, že niekto z márnice ukradol telo pána Konstantinova.“
„ČOŽE?!“ zvolali neveriacky Amadeus, Christian i Marlene.
„Áno.“ prikývol Alexandrou. „Dnes ráno doktor v polis na východnej strane Triposu konal pitvu mŕtveho. Nezistil toho veľa, keďže pitva bola len na začiatku, keď ho tu niekto zozadu ovalil po hlave. Keď sa prebral, máry boli prázdne. Telo niekto ukradol.“
„Preboha.“ krútila hlavou Marlene.
„Sme na ostrove s gréckou kultúrou. A už antickí Gréci mali veľkú úctu k telám mŕtvych.“ vravel Christian.
„Presne tak.“ prikyvoval Alexandrou. „A chcel by som pripomenúť, že na tomto ostrove sa nekradne. A nieto ešte telo mŕtveho človeka.“
„Zavraždeného človeka.“ opravil ho Amadeus. „A počul som už, že na tomto ostrove sa ani nezabíja. Samozrejme, vražda a krádež, alebo únos tela spolu úzko súvisia. Niekto, pravdepodobne vrah, nechcel, aby pitva preukázala nejaké dôkazy, ktoré by ho mohli kompromitovať. Je potrebné, aby polícia naďalej telo hľadala. No obávam sa, že ho už nikdy nenájdeme. A ak aj áno, tak dôkazy, na základe ktorého by sme mohli objaviť vraha, budú už úspešne zničené.“
Všetci mlčali a premýšľali. Christian sa napokon spýtal:
„Vraveli ste, že keď bol doktor omráčený, pitva už prebiehala. Nezistil teda aspoň niečo?“
„Ó, áno, niečo zistil!“ povedal policajt a krátko sa usmial. „Zistil príčinu smrti.“
„Nebola to smrť obesením.“ pokračoval Ionos. „Ale utopením.“
Ďalšia šokujúca informácia. Na Christiana to bolo tak veľa, že vyskočil zo stoličky a prešiel sa, ako to často robil Amadeus, keď si potreboval v hlave isté veci uležať.
„Pán Konstantinou mal pľúca plné vody.“ hovoril Alexandrou. „A tá sa tam dostala ešte zaživa. Utopenie bolo príčinou smrti, nie obesenie.“
„Ako ďaleko je more od tej palmy?“ uvažoval Amadeus. No Ionos ho hneď zadržal slovami:
„Pán Fürstburg, nejde o morskú vodu. V pľúcach bola nájdená sladká voda.“
Christian pridal rýchlosť a jeho chôdza teraz vyzerala ako šprint na stredne dlhých tratiach.
„Tento hotel nemá bazén.“ vravela Marlene. „Pýtala som sa na to jednej chyžnej a povedala mi, že ho plánujú postaviť po skončení tohtoročnej sezóny.“
„Teda sa pán Konstantinou najprv utopil vo svojej vani, a potom si hodil slučku?“ nerozumel Christian.
„Asi tak nejako. No nezabúdaj, že ho skôr niekto utopil a niekto mu hodil slučku a nemohlo to byť v jeho vani, lebo sa akurát vracal zo stretnutia hotelierov v Grécku.“ poopravil ho na detaily mysliaci Amadeus.
„Stihli sme si to overiť.“ zasiahol Alexandrou a prešiel tak na ďalšiu tému. „Najbližšie dva týždne neboli v Grécku, ani na žiadnom z jeho ostrovov nijaké stretnutie hotelierov. A nikto pána Konstantinova v Grécku nevidel, colnice o jeho návšteve nevedia tiež. Je to čudné.“
„Nie až tak.“ mávol rukou Amadeus. „Aj my sme čosi zistili: pán Konstantinou mal milenku. Je ňou Varvara Červenková, manželka manažéra hotela Grigoriho Červenka. Možnože ona niečo bude vedieť.“
„Vidím, že ste nezaháľali.“ usmial sa Alexandrou.
„Ani vy.“ pochválil prácu polície Amadeus. „Počul som, že tunajšia polícia si nebude vedieť dať s vraždou rady, no vy pracujete ako profesionáli.“
„Praktické skúsenosti nemáme, no s teoretickými vedomosťami to nie je až také zlé. Vy, pán Furstburg, máte prax, a tým je náš nedostatok vyvážený. Verím, že spolu odhalíme, kto je vrah. A aby som nezabudol, mám ešte jednu informáciu: pán Konstantinou prakticky nemal nepriateľov. Žiadni bývalí frustrovaní zamestnanci, zničená konkurencia, či zradení sponzori. Bol to solídny podnikateľ. V jeho účtovníctve nie je jediná chyba. Vždy vykazoval slušný zisk. Ak hovoríte, že mal milenku, mali by sme sa zamerať týmto smerom. Inak si neviem predstaviť, kto by ho mohol zabiť.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár