„Kto?“ zasmiala sa Kyria Maria neveselo. „Všetci. Je to verejné tajomstvo. Len mama si nad otcovým správaním zakrývala oči, hoci dobre vedela, že ju podvádza. Nesmiete jej to mať za zlé, na tomto ostrove stále prevláda idea tradičného typu patriarchálnej rodiny, kde muži zarábajú a ženy sa majú krčiť kdesi v kúte pri hrncoch.“
„Iste by som netúžil po takej manželke.“ pokrútil hlavou Amadeus znechutene. „No ak sa môžem spýtať: kto bol milenkou vášho otca?“
„Kto iný, ako Varvara Červenková.“ pohŕdavo odkryla pravdu Kyria Maria. „Odkedy sem prišla za svojim manželom, asi pred ôsmymi rokmi, pachtila po otcovi. A on jej nakoniec podľahol. A neviem, či preto mám viac odsudzovať otca, alebo ju.“
Amadeus sa zamyslel. Milenka, o ktorej romániku so šéfom svojho muža sa začína šepkať. On to odmieta ukončiť, tak ho jednoducho zabije. Ako motív to nie je zlé, no nie je to ešte dôkaz. Bude však o tejto možnosti rozmýšľať.
„O vzťahu otca a tej suky vieme od začiatku, no tvárime sa, že nikto nič nevie, hoci každý všetko vedel až pridobre.“ poznamenala ešte Kyria Maria, čím rozborila Amadeove dedukcie – je zbytočné zabíjať milenca na zakrytie vzťahu, ktorý je verejným tajomstvom.
Chvíľu obaja mlčali a Kyria Maria sťažka vzdychala, aby sa nerozplakala.
„Nemajte strach, pozhováram sa o tom s políciou.“ upokojil ju Amadeus tichým hlasom. „No myslím si, že je zbytočné kohokoľvek odcudzovať. Váš otec je už mŕtvy a pani Červenková je zas úbohá obeť svojich túžob, ktoré nevedela udržať na uzde. Ak vášho otca skutočne zabila, trestu neujde, verte mi.“
„Stále veríte, že otec nezomrel vlastnou rukou?“ spýtala sa ho dievčina.
„Samozrejme. A stále na svetlo dostávajú nové poznatky a dôkazy, ktoré svedčia o vražde. Vinník musí byť potrestaný.“
„A ak sa to stane, bude to vďaka vám.“ usmiala sa Kyria Maria a odkráčala.
„Hm, takže pán Konstantinou má v hoteli milenku. A aby to nebolo málo, manželku svojho manažéra. Krása!“ komentovala Marlene. Hneď po raňajkách Amadeus jej i Christianovi, čerstvo natretému svojou masťou, vypovedal všetko, čo sa o prípade zatiaľ dozvedel on. Ak je Marlene jeho sestra, možno bude mať aj ona detektívneho ducha. A Christian už mnohokrát dosvedčil, že ho má.
„Tak je.“ prikývol Amadeus a prechádzal sa naprieč obývacou halou.
„Viete, aj tak mi to pripadá scestné.“ poznamenal Christian, dnes o čosi menej červený. „Myslím tým možnosť, že by pani Červenková bola vrahyňou. Prečo by s tým otáľala osem rokov? Veď Kyria Maria povedala, že to všetci vedeli hneď od začiatku.“
„Správne, Christian, preto si ani ja nemyslím, že by vraždila ona.“ povedal Amadeus.
„Páni, zabúdate na jednu osobu.“ upozornila ich zamyslená Marlene. „Na pána Červenkova. Iste mu nebolo po vôli, že jeho šéf spáva s jeho ženou.“
„Áno, Marlene, máš pravdu.“ pochválil mladšiu sestru Amadeus a zamyslel sa. „Tým do hry vstupuje aj Kyriaki Konstantinová. Možnože nie je len ženuškou učupenou medzi hrncami, ako si o nej všetci myslia.“
„Tak či tak, vždy to časovo nevychádza. Amadeus, pamätaj, že pri všetkých našich prípadoch bol plán vraždy vymyslený za pár minút, pán sekúnd. Nemyslím si, že by teraz bola vražda plánovaná osem rokov.“
„Christian, naše doterajšie prípady boli jednoduchšie.“ upozornil ho Amadeus. „Zločiny sa diali buď vo vzducholodi, kde je počet podozrivých limitovaný, alebo v uzavretom dome. No teraz sa stala vražda v areáli obrovského hotela, ktorý je momentálne stopercentne zaplnený. A hoci v okolí niet iných príbytkov, nie je vylúčené, že vraždu spáchal ktosi zvonka.“
„Hm, tak je.“ prikývol Christian. „Takže sa máme na čo tešiť.“
„Veru.“ vzdychol si Amadeus a sadol si, unavený svojou chôdzou po izbe. „Nemyslím, že by milenecký vzťah s Varvarou Červenkovou bol motívom vraždy pána Konstantinova. No iste to s celým príbehom nepriamo súvisí.
Všetci stíchli a premýšľali. No Amadeus nevedel prísť na nič. Na nič, nie, mozaika je veľmi neúplná. Chýba mu veľa kamienkov na to, aby si vedel domyslieť obraz.
„Ozaj, počujte, a čo ak...“ začala Marlene, no tu ju prerušilo zaklopanie na dvere. Amadeus ich otvoril. Bol to Iasonos. A vyzeral rozrušene.
„Ach, Iasonos, len poď ďalej. Asi si vieš domyslieť, o čom sme sa zhovárali. No na veľa sme neprišli.
„Amadeus, Christian, Marlene, dole je polícia. A chcú sa s vami pozhovárať.“ povedal rýchlo mladík a radosť v očiach stále u neho nebola prítomná.
„S nami?“
„Najmä s tebou, Amadeus. Zistili určité veci, ktoré súvisia s prípadom a o ktorých ti chcú povedať.“ vysypal zo seba a Amadeus mohol len hádať, kedy sa Iasonova profesionalita vytratila a kedy mu začal tykať.
„Dobre, no poďte aj vy dvaja.“ pokynul Amadeus Marlene a Christianovi. „Iste to sú zaujímavé informácie.“
„Amadeus, jednu z nich som počul.“ riekol Iasonos a preglgol. „Buď si istý, že je to veľmi zaujímavé.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár