Utopený obesenec
Hoci nebola nedeľa večer, ale štvrtkové predpoludnie, kinosála hotela Red Rose bola zaplnená niekoľkými ľuďmi. Bola tam pani Kyriaki Konstantinová, Kyria Maria i Iasonos. Ráchel Ingerová sedela ešte v úctivej vzdialenosti od Iasona, no zase blízko pri svojich rodičoch, do istého času známych pod menom Gardenovci. Pri nej sedel pán Stone. Rad vyššie zaujali Christian, Marlene a policajti Alexandrou a Ionos, ktorí medzi sebou mali spútaných Červenkovcov. Počet prítomných dopĺňali dvaja osobní strážcovia a dvaja ďalší členovia polície, ktorí nenápadne stáli pri dverách. Ako inak, Amadeus stál v uličke, pripravený predniesť konečnú reč.
„Je koniec. Hádanka je rozlúštená, vrah odhalený.“ riekol.
„Skutočne?“ potešila sa Kyria Maria a pozrela sa po prítomných. Tak vravte, kto je ten sviniar!“
„Moment, slečna.“ zdvihol prst Amadeus. „Musíme ísť na to postupne a nič nesmieme uponáhľať. Každý z vás má právo poznať celú pravdu. Ako to skutočne prebehlo.“
„Nuž teda, vravte.“ vyzval ho Alexandrou, pripravený počúvať.
Amadeus si odkašľal a začal:
„Prípad, ktorý sme v posledných dňoch reflektovali, bol poriadne zamotaný, no motív bol starý ako ľudstvo samo. Šlo o žiarlivosť.“
„Žiarlivosť?“ začudovala sa Ráchel a všetci sa inštinktívne pozreli buď na Kyriaki Konstantinovu, buď na Varvaru Červenkovú.
„Áno. Motív vraždy Ábela Kainom sa tu objavil opäť. A opäť krv zabitého volá zo zeme k nebu. Teda: v piatok ráno sme boli svedkom hroznej scény – pán Konstantinou ležal so slučkou na krku pod našou osudnou palmou. Slečna Kyria Maria, vy ste telo svojho otca našli ako prvá. Viete mi povedať, kto na váš výkrik reagoval ako prvý?“
Kyria Maria sa zamyslela a potom pomaly prehovorila:
„Myslím, že to boli... Boli to pán a pani Gardenovci. Potom na balkón vyšli Červenkovci. Je to pochopiteľné, veď oni sú ubytovaní najbližšie pri osudnej palme.“
„Áno, slečna, je to pochopiteľné, no nielen z toho hľadiska, ktoré ste uviedli.“ prikývol Amadeus. Vážení, je potrebné si spomenúť na všetky podrobnosti. Napríklad na to, že pán Konstantinou nezomrel na následky obesenia. Tiež na to, že na tele nemal známky pádu a na to, že pán a pani Gardenovci (Amadeus sa rozhodol, že aféru Ráchel a jej rodičov nebude vyťahovať na verejnosť) mali na terase vyložený kvantum nafukovacích matracov.
„Ale čo to s tým má...“ nerozumel Oscar Stone.
„Len vydržte.“ žiadal si trpezlivosť Amadeus. „Ide o to, že vrah sa po svojom brutálnom čine snažil zbaviť podozrenia. A kto iný by mohol byť dobrým obetným baránkom, ako pán Červenkov, manžel ženy, s ktorou mal pán Konstantinou pomer? A netvárte sa tak začudovane a prekvapene, veď to tu bolo verejným tajomstvom.“
Amadeus sa chvíľu stíchol a využíval účinok svojich slov. Zrazu sa ozvala Kyria Maria:
„Takže pán Červenkov nezabil môjho otca? Spravila to teda Varvara?“
„Prestaň s tým, ty malá ropucha!“ zasyčala Varvara.
„Buď ticho, ty odporná, hnusná... Skočila si do postele môjmu otcovi, zabila si ho, a ešte sa odvažuješ niečo povedať!“
„Slečna!“ napomenul Kyriu Mariu zvýšeným hlasom Amadeus. „Vážte slová. Pani Červenková nezabila vášho otca a neurobil to ani jej pán manžel. No vrah vedel, že pán Červenkov by mal motív, preto šikovne odviedol mŕtveho do apartmánu pána Červenkova. No on nechcel mať s vraždou nič spoločné. To bol dôvod, prečo Iasonos o tretej hodine rannej videl v ich apartmáne rozsvietené svetlá. A to bol aj dôvod, prečo počul tlmené buchnutie. To pán Červenkov hodil telo pána Konstantinova na nafukovacie matrace, ktoré boli na terase manželov Gardenovcov. Ak by nedopadlo na nafukovačky, iste by malo na sebe stopy po páde.“
Tieto fakty sa už asi po hotely rozniesli, lebo nikde nebolo vidieť prekvapené tváre. Pravdepodobne vedeli aj to, čo on odhalil včera. No predsa len pokračoval:
„Pochopiteľne, manželia Gardenovci sa preľakli, keď uvideli na svojej terase mŕtve telo. Nanešťastie, zareagovali spontánne. Miesto toho, aby zavolali políciu, telo pána Konstantinova naaranžovali tak, aby to vyzeralo, že sa obesil. A tak sme ho aj našli.“
„Pán Fürstburg, toto sa do našich uší už dostalo.“ riekla Kyria Maria. „Vieme aj to, že Červenkov telo môjho otca pred pitvou uniesol a zhodil z útesu, lebo sa bál, že odtlačky na ňom by ho mohli kompromitovať.“
„Áno, je to tak.“ prikývol Amadeus. „To sa skutočne stalo. No stále nevieme, ako pán Konstantinou umrel. A nevieme ani to, kto ho zabil. Ani ja som to doteraz nevedel. No dnes som si uvedomil, že sa niektoré veci pozeráme zle. A nevidíme rozdiely tak, kde by sme ich mali vidieť. Pani Červenková.“ obrátil sa Amadeus na zadržanú. „Vy ste mali s pánom Konstantinovom pomer. Môžete to potvrdiť? A môžete aj čestne prehlásiť, že ste svoj vzťah ešte pred jeho smrťou ukončili?“
Varvara Červenková si vzdychla a vyštekla:
„Koľkokrát to ešte mám opakovať?! Nemala som s ním už dva roky nič. Skončili sme to. Asi si našiel inú pipku.“
„Áno, máte pravdu.“ prikývol Amadeus. „Pán Konstantinou po návrate s Londýna začal mať pomer s inou ženou. So ženou, ktorá je v tomto hoteli! So ženou, ktorú pravidelne vidíme! A táto žena je vrah!“
„Je to žena v čiernych plavkách?“ nezdržala sa Kyriaki Konstantinová, neveľmi šokovaná vyhlásením, že jej bol manžel neverný. Asi to nebola žiadna novinka.
„Áno, pani, je to tak.“ prikývol Amadeus a hlas mu stúpal. „Keď ste ju videli, v tú noc, keď váš pán manžel zomrel, práve sa tela zbavila v apartmáne Červenkovcov, a ten jej prikrčený postoj bol určitý znak toho, že chce byť čo najmenej videná. Aj ja som ju raz videl v plavkách, no nevedel som, že je to tá žena a že je to vrahyňa. No všetci sme ju už videli mnohokrát.“
„Obávam sa, že ti nerozumiem, Amadeus.“ podotkol Iasonos nechápavo.
„Vydrž, Iasonos, vysvetlím to. No musíme ísť na to poporiadku. Pán Konstantinou pred svojou smrťou nebol na žiadnom stretnutí hotelierov na pevnine Grécka, lebo žiadne také stretnutie sa nekonalo. Bol na západnej časti ostrova so svojou milenkou. Aby to nebolo podozrivé, ona šla na miesto stretnutia o deň skôr a aj sa vrátila do hotela o deň skôr. Keď sa pán Konstantinou vrátil, bola už teda tu. Pán Konstantinou mal vo zvyku najesť sa po príchode domov, aj keď to bolo uprostred noci. V kuchyni sa stretol so svojou milenkou. Pravdepodobne sa pohádali. Predstavujem si to tak, že pán Konstantinou mal v rukách svoj obľúbený tanier a chystal sa naložiť si jedlo. No už to nestihol. Jeho milenky sa zmocnil hnev, vrhla sa na neho, strčila mu hlavu do kade na umývanie riadu, ktorá bola plná vody, sladkej vody. To vysvetľuje fakt, že mŕtvy mal v pľúcach vodu, ktorá ale nebola morská. A vysvetľuje to aj na prvý pohľad nedôležitý fakt, že v kuchyni sa v piatok ráno, v deň smrti pána Konstantinova, našli črepy jeho obľúbeného taniera. Azda sa ho bojujúcej dvojici podarilo rozbiť.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár