„Často nám tu fúka od mora, čo spôsobuje, že je tu veľmi prašné prostredie.“ vravel im Iasonos, pozorne sledujúc cestu. „Nie je to príjemné, no dá sa s tým žiť.“
Slnko sa už úplne vyhuplo na oblohu. Auto s logom hotela Red Rose obišlo menší kopec a cestujúcim v ňom sa naskytol výhľad na more, v ktorom sa odrážali prvé lúče slnka. Všetci si užasnuto vzdychli. Tento blankytný trblietavý zázrak bolo niečo celkom iné, ako temné Baltské more na severe Nemecka, či studený oceán, aký mohli vidieť Fürstburgovci. Počuli jeho jemný šum a túžili zistiť, aký je to pocit, keď ich obklopí, keď sa nechajú unášať na vlnách a počúvať šelest vetra, jemne čeriaceho a hladiaceho hrebene vlniek.
Šli stále na západ, popri pobreží a okolie bolo už úplne osvetlené novým dňom. Amadeus si s ostatnými začal prezerať subtropickú prírodu. Na pahorkoch rástla hrubá tvrdá tráva a teplomilné stromy, inak bolo všetko spálené nemilosrdným slnkom. Kde-tu sa po vyprahnutých kameňoch plazil nejaký ten lišajník, niekedy pri pobreží zazreli makiu, pobrežnú obdobu kosodreviny v južnejších oblastiach, či palmy, alebo nádherné ružové kry obsypané kvetmi, ktoré by v chladnejších oblastiach sveta neprežili. A hoci sa to, čo videl Amadeus viac ponášalo na púšť, ako na obrázky z katalógov cestovných kancelárií, predsa sa mu len ostrov Tripos páčil. Iste, bola to pustatina (aspoň v tej časti pevniny, ktorou teraz prechádzali), no nie studená a nehostinná pustatina alpských vrcholkov, ale pustatina s otvoreným náručím a teplým ovzduším.
Až priveľmi teplým! Slnko stúpalo vyššie a už o siedmej hodine rannej mal Amadeus – rovnako aj Christian a Marlene – pocit, že sa roztopí. Amadeus zhlboka vzdychal, neustále si utieral okuliare, Marlene sa ovievala prospektami hotela Red Rose, ktoré našla v aute a Christian nastavil tvár tak, aby mu tvár ovieval vzduch z okna, ktorý auto rozrážalo. Len škoda, že takéto občerstvenie nedostali aj ostatné časti jeho tela. Dokonca sa opovážil zapáliť si cigaretu, no po chvíli si to rozmyslel a zahasil ju.
„Tuto fajčiť nebudem.“ rozhodol sa a nebadane vysypal cigarety z tabatierky von oknom.
„Je strašné teplo!“ vzdychol si Amadeus napokon.
„Teplo?“ zasmial sa Iasonos, ktorý, zdá sa, nevypotil ani kvapku potu. „Len počkajte, až bude poludnie, to bude teplo! Vzduch sa prestane hýbať, slnko bude bodať lúčmi najmä vašu bledú pokožku a všetko sa bude topiť vo vlastnej šťave, kým len budete schopní čosi vnímať. No nebojte sa, už dlho tu nik nezomrel z tepla... Teda, ak odpočítam osoby trpiace vysokým krvným tlakom, diabetikov, alergikov a tých, ktorý nedodržiavali pitný režim.“
Ako toto Iasonos hovoril, rútili sa autom po malom ospalom mestečku, kde všade naokolo cvŕkali cikády a predávali sa hlúpe suveníry pre turistov (no tieto obchodíky boli o siedmej ešte väčšinou zavreté). Uličky tu boli také úzke, že spätné zrkadlá auta sa takmer dotýkali priečelí budov (ba niekedy sa aj dotkli, čoho následkom bol roj iskier). Navyše tu všetko páchlo rybinou a Amadeus sa už nevedel dočkať, kedy budú v hoteli. Dúfal, že aspoň tam mu niečo bude pripomínať, že je ešte stále v Európe.
„Vitajte v Red Rose, vážení.“ povedal konečne šofér. „A prajeme vám príjemný pobyt.“
Hotel Red Rose bola moderná a mohutná sedemposchodová budova, obkolesená udržiavaným parkom s fontánami, gréckymi sochami a tými krásnymi ružovými krami, ktoré už videli. Obďaleč sa rozkladal tenisový kurt, golfové ihrisko, cyklistickú cesta okolo pobrežia, nádherná pláž s ležadlami a slnečníkmi, barom, jednoducho tu bolo všetko, čo si vyžadovali nároční európski turisti (a ako si túto časť sveta väčšinou aj Európania predstavovali).
„Konečne je to tak, ako som si to vysnívala.“ vzdychla si Marlene.
„Už aby som bol v mori.“ zajasal Christian.
„Moment! Čo sa to tam deje?“ začudoval sa Amadeus. Trocha vedľa, pod košatou palmou, prestrašení hostia a personál vytvoril kruh a čosi si šepkali.
„Zaujímavé.“ zvraštil čelo Iasonos. „Je tam aj moja mama a sestra. Poďme sa tam pozrieť.“
Šli a Amadeus pochopil, prečo mu osud dožičil túto výhru. Veď by to nebol on, aby nebol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár