Stíšený šepot bohov sa niesol až k mohutnému stropu. Héra každému ticho vysvetľovala, že Dia Narcisov skutok veľmi nahneval a je pripravený strestať ho za jeho pýchu. Keď sa kráľ bohov objavil a zasadol na svoj trón, ostatní utíchli.
,,Všetci vieme, prečo sme sa sem dnes zišli." riekol Zeus a v jeho hlase sa triasol potláčaný hnev. ,,Musíme Narcisa potrestať za jeho čin. Jeho pýcha volá k nebu po pomstu. Krásna Echo sa utrápila k smrti. Naveky bude blúdiť vo vrchoch a opakovať posledné slová volajúcich."
,,Je to jasné, Narcis musí zomrieť!" vyhlásila neúprosne Pallas Aténa. ,,Nič iné si nezaslúži."
Na jej návrh sa ozvalo súhlasné mrmlanie ostatných bohov. Hefaistos však krivkajúc podišiel dopredu a povedal s cítením umelca:
,,Ako môžeme usmrtiť toho, kto dostal do vienka tú najvyššiu mieru krásy? Veď zničíme naše vlastné dielo."
Na jeho slová sa strhol krik.
,,Dostal krásu tela, no kde je jeho krása duše!" zvolala Héra.
,,Musí zomrieť." zopakoval sestrin súd bojovný Áres. Pridali sa k nemu aj Demeter, Artemis, Dionýz, Hádes a Poseidón. Proti boli Afrodita, Apolón, Hestia a Hermes, jednoducho tí, ktorí sa nechali oklamať Narcisovým vzhľadom. Ostatní nemali jasný názor.
Čoskoro sa od stien paláca odrážali slovné útoky, vyhrážky, jednoducho povedané - hádka. Zeus si schoval tvár do dlaní, nevediac, čo si počať. Postavil sa a zvolal:
,,Dosť už, utíšte sa!"
Nijaká odozva.
,,TICHO!" zakričal hlasnejšie. Nič. Rozhádaní bohovia zmĺkli, až keď Zeus nechal v sieni zaburácať hrom.
,,Dobre." riekol. ,,Pozrime sa na toho, o koho treste tak rozvášnene debatujete."
Prešiel k pravej stene miestnosti, kde bol za jemným závesom zahalený akýsi predmet. Zeus pokynul Hermesovi, aby závoj strhol. Ukázalo sa veľké zrkadlo. Keď sa ho kráľ bohov dotkol, zalesklo sa. Odraz bohov zanikol a ukázal sa lesný výjav. Krásny mladík Narcis ležal na tichej čistinke a s úsmevom na perách spal. Nad jeho vzhľadom sa srdcia rozbúchali prudšie aj nesmrteľným bohyniam.
,,Artemis, schovaj ten luk." prikázal jej Zeus. Bohyňa lovu a Mesiaca sklamane spustila dole zbraň, ktorou nikdy neminula cieľ.
,,Je pravda, že Narcis spáchal veľký hriech." prisvedčil rozvážny Zeus. ,,Ale... Nikoho nezabil."
,,Teda ho nepotrestáme, brat môj?" začudoval sa Hádes, z ktorého šatu bol cítiť prenikavý zápach síry.
,,Potrestáme." odvetil boh. ,,Ale nie smrťou. Žiadna človek, ani žiadna ľudská inštitúcia nemôže vydať rozsudok smrti, keďže život nedokáže dať. My, bohovia, nesmrteľní, túto možnosť máme. No nemôžeme ňou trestať každého. Už nikdy nesmú ľudia trpieť rozmarnosťou bohov. Rozumiete, Aténa, Áres, drahá Héra?"
,,Ale, otče..." začala Aténa, no Zeus ju zahriakol slovami:
,,Nermúť otcovské srdce svojou neústupčivosťou, panenská bohyňa. Neusmrtím Narcisa bleskom. Ani ty svojou kopijou. Ani Artemis ho nezasiahne šípom. Strelí ho šípom iný boh. Eros."
Medzi bohmi to zašumelo. Všetci sa pozreli na syna Afrodity a Área. On spustil krídla dole a na jeho mladej tvári sa objavil smútok.
,,Nepomôžem ti, starý otec." riekol. ,,Už som sa pokúsil Narcisa skrotiť v jeho pýche. Myslel som, že bude schopný milovať tú najkrajšiu vílu. Ale vidíš, ako to dopadlo. Ani Echo nebola pre neho dosť krásna."
,,Skús ho zasiahnuť dvoma šípmi." poradil mu s úsmevom otec bohov. ,,Samozrejme, olovenými šípmi."
Na tvári Erosa sa objavil zlomyseľný úškrn. Vedel, čo tým spôsobí. Vedel to aj Zeus, no ostatní nesmrteľní nechápali. Ba ani Afrodita, ktorá sa veciam lásky vyznala, ak neberieme do úvahy aféru s Adónisom.
Eros vložil do tetivy svojho luku dva olovené šípy.
,,Skús sa neporaniť. Psyché by si zlomil srdce." podotkol Zeus a pozrel na jeho očarujúcu manželku, krajšiu, ako akákoľvek bohyňa, ktorú milovať sa Afrodita nikdy nenaučila.
,,Jasné." povedal Eros a dva šípy vleteli do zrkadla a čoskoro zasiahli srdce Narcisa. Opusťme na chvíľu Olymp a poďme do ticha lesa, kde odpočíval Narcis.
Keď ho neviditeľné šípy neomylne zasiahli do hrude, prebudil sa. Z úst sa mu vydral napoly blažený, napoly bolestný povzdych. Hoci šípy nevidel, cítil, akoby mal srdce ranené, akoby nevedel, či má plakať, alebo sa smiať.
Vstal a uhladil si vlasy. Možnože pôjde naokolo iná nymfa, ktorá neodolá jeho zjavu. Bude pre neho zábavou odmietnuť ju, rovnako, ako odmietol Echo po tom, čo sa mu oddala s vierou, že raz budú spolu naveky šťastný. Och, tá naivná hlúposť! No kde vôbec je?
Rozhliadol sa dookola a zavolal:
,,Echo!!!"
Cho! Ho! O!" ozval sa jej hlas od vrchov, ktoré sa na východe vypínali až k oblohe. Zavolal jej meno znovu, no všetko sa opakovalo. Čudné...
Vykročil cez lúku, až sa dostal znova do lesa. Pocítil smäd. Neďaleko zočil malé jazierko. Sklonil sa k jeho hladine, no nenapil sa. To, čo videl, mu vyrazilo dych. Rana na srdci sa otvorila. A srdce začalo krvácať. Narcis začal prerývane dýchať.
,,Je to pravda, alebo len sen?" zašepkal. ,,Ó, pri Diovi, krásna tvár, povedz, komu patríš? Kto si?"
Krásna tvár ale neodpovedala. Narcis sa otriasol v plači. Slzy sa mu skotúľali z tváre a padli do jazierka, čo jeho hladinu zčerilo.
,,Nie, neodchádzaj, prosím!" zvolal Narcis smutne. ,,Si tak... Tak krásny."
Hladina sa upokojila a tvár sa znovu objavila. Narcis sa usmial. Usmiala sa i tá tvár. Roztúžene k nej natiahol ruky. No tvár znovu zmizla a jeho prsty zacítili len studenú vodu.
,,Niééé!" skríkol. ,,Nemuč ma, vráť sa!"
Takto sa Narcis trápil dlho. Vždy, keď sa snažil k tvári priblížiť rukami alebo perami, zmizla. Narcis nejedol, nepil, nespal, celé tri dni sa kochal v kráse tej tváre na vodnej hladine. Nevnímal chlad, tvrdosť kameňov pod ním, chcel sa len nasýtiť pohľadom na tú tvár. No nešlo to. A odísť? Tiež nie. Nemal v sebe dostatok pevnej vôle, aby sa vzdal krásna pre svoje osobné dobro. Hnal sa do priepasti. Myslel, že na jej dne bude tá krásna tvár s ním.
Tretí deň. Narcis nezmenil polohu. Díval sa na tú tvár bez pohnutia. No mizla, keď na hladinu jazierka čľupli jeho slzy.
Vedľa jeho tváre sa objavila iná tvár. Mladá a krásna, no nie tak, ako tá jeho. Bol to Eros.
,,Narcis, Narcis!" vzdychol si. ,,Úbohý Narcis."
,,Eros, si to ty?" opýtal sa skrúšený mladík. ,,Prečo si ma tak potrestal, božský Eros? Čo som ti urobil?"
,,Ty sa pýtaš, čo si urobil? Čo si urobil mne? Spýtaj sa to krásnej Echo."
,,Kde je?"
,,Je mŕtva." oznámil mu boh. ,,Zabila ju tvoja pýcha, to ako si jej ublížil. Večne bude blúdiť svetom a opakovať posledné slová iných."
,,To je mi ľúto." riekol mladík, no potom sa s úsmevom obrátil na svoj odraz na vodnej hladiny.
,,Dúfal som, že keď spôsobím, aby si sa zamiloval do najkrajšej nymfy na svete, zmúdrieš." dodal Eros.
,,Nebola dosť pekná." riekol s úsmevom nie bohu, ale svojmu odrazu. ,,Nebola, však? Ale ty... Ty si."
Potom sa prebral a zahľadel sa s hnevom na Erosa.
,,Prečo som sa musel zamilovať do toho tu (ukázal rukou na svoj odraz vo vode)? Nemôžem sa ho dotknúť, ani ho pobozkať. Čo si mi to spravil?"
,,Tvoja pýcha a namyslenosť pobúrila i bohov." povedal mu Eros. ,,Zeus mi na sneme nesmrteľných nariadil, aby som ťa postrelil dvoma šípmi. Zamiloval si sa do vlastného odrazu."
Narcis sa zatváril prekvapene i zdesene zároveň. Pozrel na odraz, na boha, na odraz. Povedal pomaly:
,,Teda... To som ja? Ja? To nikdy nebudem môcť tú krásu pobozkať, dotknúť sa jej?"
,,Nie." pokrútil hlavou Eros smutne.
,,Prečo mi to len Zeus urobil?!" zvolal plačlivo mladík. ,,Každý má svoju lásku. LEN JA NIE!!! Pomôž mi, prosím ťa, Eros. Vždy som si ťa ctil."
,,To, že nikoho nemiluješ, je len a len tvoja vina. Odmietol si každú, i tú najkrajšiu, najlepšiu, najmúdrejšiu dievčinu." karhal ho Eros. ,,Ale... Niektorí bohovia sa nad tebou zmilovali. A chcú ti pomôcť. Práve preto ma sem poslali. Sú to Afrodita, Apolón, Hestia, Hermes a Hefaistos."
,,Vznešení to bohovia!" zvolal Narcis radostne.
,,Aj ja ti chcem pomôcť." riekol Eros, ktorý síce zasiahol mladíka bolestne do srdca svojimi šípmi, no jeho hnev už vyprchal. Pokračoval:
,,Preto ti vravím: ani moje šípy nie sú všemocné. Nad citmi musí víťaziť rozum a slobodná vôľa. Láska nie je len nejaká prázdna melanchólia, alebo slepé telesné odovzdanie sa. Láska je rozhodnutie. A aj keď moje šípy sú v tvojej hrudi, nemusíš tu teraz roztúžene rojčiť nad ilúziou na vodnej hladine. Postav sa. Odíď. A čoskoro pobláznenie mojich šípov zmizne."
,,Čože!" prestrašil sa Narcis a pozrel na svoj odraz. ,,Mám ťa opustiť? Nie. To nikdy!"
,,Narcis, spamätaj sa, kým nie je neskoro!" varoval ho Eros, lebo mu bolo toho mladíka ľúto. ,,Láska... To nie sú moje šípy. Láska - to znamená dávať, to znamená brať. Moje šípy bolia, no skutočná, pravá láska oslobodzuje aj od nich. Rozhodni sa. Odíď odtiaľto. Je to v tvojej moci."
,,Ja... Ja nemôžem." šepkal Narcis, ktorý sa ani nedokázal pozerať inam, než na svoj obraz. Aj zjavenie boha mu zastierala tá krásna mladá tvár.
,,Ak tu ostaneš, umrieš." hovoril Eros. ,,Vzdaj sa pýchy. A žiadostivosti. Ak sa polepšíš, stretneš skutočnú lásku."
,,Nie, nie, ja nemôžem." vravel ticho Narcis. Eros zosmutnel a jeho obraz sa stratil. Narcis sa roztúžene pozeral na svoju vlastnú tvár. Nedokázal pochopiť, že je to len ilúzia. Jeho srdce sa poslednýkrát bolestne zatriaslo a ustalo. Narcis umrel. A umrela i ilúzia na vodnej hladine.
Jeho bezduché telo sa postupne premenilo na malý žltý kvietok. Bol krásny, ako Narcis. Utešený, ako Narcis. No mal cnosť, ktorú mladík nikdy nemal: pokoru a jednoduchosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár