,,Pán Fürstburg, rád by som vás upozornil, že pán Wolf je náš stály zákazník a bezúhonný občan USA.“ vyštekol kapitán.
,,Viem, stále cestuje v jednej a tej istej kajute. A neprial si prehliadku kajút po smrti pána Mannstaina. Bál sa, aby dôstojníci neobjavili u neho tajnú skrýšu na pašovanie drog pre amerických hercov a herečky. Ako inak by sa dalo potom vysvetliť toto? Našiel som to pred dverami do kajuty pána Wolfa. Pravdepodobne sa mu to omylom vysypalo a on si to nevšimol.“ riekol a hodil na stôl pred nich fľašku, kde Amadeus uložil biely prášok zo svojej nočnej prechádzky. Doktor Schlange ju otvoril a ochutnal troška z jej obsahu.
,,Je to čistý heroín.“ oznámil.
,,Asi nemá význam zapierať, čo?“ odvrkol Wolf. ,,Skrýša je pod parketami, pod drevenou fošňou v ľavom rohu pri stene s dverami.“
,,Ak ste už taký pravdovravný a úprimný, povedzte, nezistila niečo slečna Artamanovová v tejto súvislosti. A nezabili ste ju, aby mlčala?“
,,Nie.“ riekol Wolf sucho. ,,Tá stará nič nevedela, teda, aspoň nič nenaznačila.“
,,Predpokladám, že niečo vedela.“ usmial sa Amadeus. ,,Bála sa hovoriť? Možno. Zabili by ste ju, ak by niečo naznačila? Neviem. Len viem, že zločinec je schopný všetkého. Tak i vrah pána Mannstaina bol schopný zavraždiť slečnu Artamanovovú.“
,,Poviete nám konečne, kto je vrah?“ pajedil sa George Wolf. ,,Alebo budete špiniť ďalej ostatných cestujúcich?“
,,Bez tej trocha špiny to nejde.“ riekol detektív. ,,Buďte trpezlivý. Najprv vysvetlím, ako sa uskutočnila vražda slečny Artamanovovej. Lebo je takisto tajomná, ako predchádzajúce úmrtie.
Všetci sme si mysleli, že vraždu vykonal ktosi, kto bol v tom čase v sektore delta. Ale... Nie je tomu tak. Vrah bol dole, medzi ostatnými cestujúcimi a mal dokonalé alibi.“
,,Chcete povedať, že útočník dokázal byť na dvoch miestach naraz?“ nechápal kapitán Kolosa.
,,Dá sa to tak povedať.“ prikývol Amadeus. ,,Hovoríme totiž o inteligentnom človeku, ktorý nič nenechal na náhodu. Všetko mal dokonale premyslené. Konal chladnokrvne systematicky, čo hovorí o jeho charaktere a ´bezsvedomitosti.“
,,Už nás nenapínajte a povedzte, kto zabil pána Mannstaina a slečnu Artmanovovú.“ zažiadala Mária.
,,Kto je teda vrahom?“ položil si otázku Amadeus. ,,Manželka pána Mannstaina.“
Zavládlo ticho. Nikto nič nepovedal. Všetci sa na seba nechápavo dívali.
,,Ale veď pán Mannstain nemal manželku, Amadeus.“ povedala mu Lucía. ,,Teda, mal, ale tá je po smrti.“
,,Umrela len jeho prvá manželka.“ riekol Amadeus dramaticky. ,,No tá druhá stále žije. Je na tejto palube, tu, medzi nami, však, slečna, lepšie povedané pani Mannstainová.“ a pozrel sa na Rebeku.
,,Č-čože?“ nechápala ona a rozhliadala sa naokolo. ,,Ale... Ja nie som, nie som...“
,,Čo nie ste?!“ vyštekol Amadeus a bolestne si vzdychol (prečo ona?). ,,Nie ste dcéra pána Mannstaina, to viem iste. Nie. Po smrti pani Mannstainovej sa pán Mannstain v Amerike stretol s vami. Iste ste boli sama, a bez prostriedkov. Svojim pôvabom ste nebohého očarili natoľko, že si vás bez váhania vzal. A vy ste si začali užívať príjemný život po boku milionára.
Problém nastal, keď ste odišli do Európy a váš manžel (predstierali ste, že ste jeho dcéra) vynaložil celé svoje imanie do záchrany bratovho pivovaru. Nakoniec sa mu to podarilo. No tu zistil nepríjemnú pravdu; neviem akú, ale pravdepodobne išlo o vás, možno ste ho podvádzali. Mal toho dosť. Nielen musel trpieť vašu márnivosť, ale aj vašu neveru. Chcel odísť späť do štátov. Chcel sa rozviesť. Chcel predať pivovar, hoc aj za pár Dolárov. Hoci by mu už veľa neostalo, predsa by aj zmenil závet, lebo predpokladám, že vy ste boli univerzálnou dedičkou. A chcel umrieť v pokoji. Viem to, priznal sa mi, že na palube má nepriateľov a myslel tým vás.
To bol dôvod vášho zlého konania. Nemysleli sme si, že by ste vraždili. Kvôli dedičstvu? Načo, veď pán Mannstain bol smrteľne chorý. Tak či tak by ste jeho majetok čoskoro zdedili. No bol tu problém. Ak by sa s vami skutočne rozviedol a predal by svoj pivovar, nevideli by ste po jeho smrti ani jeden Dolár. Vraždiť na palube vzducholode je skutočný risk, nakoľko je okruh podozrivých a možných páchateľov veľmi úzky. No pán Mannstain musel zomrieť už tu, kým ste boli jeho manželkou a bol vlastníkom pivovaru.“
,,Naozaj skvele vymyslené!“ zvolala Rebeka tak, ako ju ešte Amadeus nepočul hovoriť a zatlieskala. ,,Mali by ste byť spisovateľom.“
,,Nanešťastie, vravím fakty. Christian, pamätáš sa na smrť pána Mannstaina? Skús ju popísať, ja si zatiaľ oddýchnem.“
,,Skúsim to.“ prikývol. ,,Slečna... Vlastne pani Mannstainová si šla ľahnúť. Už predtým ste otvorili kabelku. Všetci sme si mysleli, že ste to robili preto, aby ste zakryli zívnutie, no vy ste si vyberali von vraždiaci nástroj. Odobrali ste sa spať a objali ste svojho otca. Vtedy ste mu na sako pripevnili ten pripináčik. A keď si pán Mannstain sadol, bol mŕtvy, ako to už popisoval Amadeus.
Po smrti ste sa vrátili na palubu, aby ste z tela vybrali pripináčik a odpratala dôkazy. Podarilo sa vám objať mŕtvolu a zahrať teatrálne divadlo. Vtedy ste od tela oddelili pripináčik a schovali ho. Nebáli ste sa prehliadky kajút, lebo ste vedeli, že tú vašu neprehliadajú, aby vám to nespôsobilo utrpenie.“
,,Ale na druhý deň ráno ste si pomysleli, že niekoho napadne, že v kajute zomrelého nie je len on, ale ja jeho dcéra." pokračoval Amadeus. ,,Tak ste vyšli veľmi skoro na chodbu sektora delta a vyhodili z okna vražedný nástroj. Našťastie, zachytil sa na parapete o podlažie nižšie a všimla si ho Mária. Počuli sme vás s Christianom, keď sme sa vracali z rannej prehliadky dolnej paluby a rekonštrukcie vraždy. Asi ste práve vošli späť do kajuty.“
,,Hm, i keby táto rozprávka bola pravdivá, nemohli by ste mi nič dokázať.“ zasmiala sa Rebeka, stále veľmi sebaistá.
,,Myslíte, slečna?“ opýtal sa jej Amadeus. ,,Vaša istota vo vlastné schopnosti je nekonečná. No v ten večer, keď ste pripravovali vraždu pána Mannstaina, ste sa vo svojej kajute zdržali dosť dlho. Ospravedlnili ste sa tým, že ste si nevedeli vybrať parfum. Skvelá alegória toto, že ste dávali jed do pripináčika. Fľašky s jedom ste sa nemohli len tak zbaviť, vyhodiť ho z okna, nakoľko taký veľký predmet by si iste niekto všimol letieť vzduchom a mohli ste byť prezradená. Predpokladal som preto, že jed je ukrytý v jednej z fľašiek od parfumu. A mal som pravdu.“
Amadeus otvoril Christianom kufrík a vybral z neho malú fľašku, no držal ju v papieri.
,,Vnútri je jed. Toto je hlavný dôkaz, ktorý som ukoristil z vašej kajuty. Iste bude na ňom dostatok vašich odtlačkov.“
Rebeka neodvetila, len sa na neho pozerala. Asi tušila, že jej už zapieranie nepomôže.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár