Výkrik
Amadeus sa vrátil dole s Christianom práve na raňajky. Obaja boli umytý, učesaný, oblečený, Amadeus sa aj oholil. Hoci si pri pohľade do zrkadla pomyslel, že vyzerá dobre (a snažil sa pozerať sa na seba očami Rebeky), nijako ju neoslnil. Sedela za stolom osamotene, celá v čiernom. Hoci už neplakala, bola stále bledá. Možnože dlho v noci nespala. Amadeus ju počul ráno, keď sa s Christanom vracali do kajuty. Keď prechádzali okolo jej dvier, čosi tam buchlo a bolo počuť i rýchle vzďaľujúce sa kroky.
,,Rebeka, dobrý deň vám prajem.“ riekol jej Amadeus a prisadol si k nej. ,,Ako sa cítite?“
,,Už lepšie, ďakujem.“ vzdychla si a odpila si z čaju.
,,Ráno som bol na vyhliadkovej palube tuto s Christianom a snažili sme sa zistiť, ako sa vražda stala. No ďaleko sme sa nedostali.“
,,Prosím vás, nerobte to!“ zvolala smutne Rebeka. ,,Pre vás je to možnože zaujímavý prípad, hlavolam, no pre mňa je to strata otca. Som sama ako prst. Mala som len jeho. Mama mi umrela. Neviem, čo si počnem.“
,,Slečna Mannstainová, uisťujem vás, že prípad sa snažíme vyšetriť len pre vaše dobro. A preto, aby bol potrestaný vinník. Pamiatka vášho otca si to vyžaduje.“ riekol jej upokojujúco Christian. ,,A nemusíte mať strach. Môj strýko, ku ktorému v New Jersey mierime, určite nebude mať nič proti tomu, aby ste v jeho dome pobudli pár dní, týždňov, kým sa vyriešia otázky dedičstva.“
,,Ďakujem, ale to nebude potrebné.“ pokrútila hlavou a trpko sa usmiala. ,,No vašu ponuku si cením. Asi pôjdem do niektorého hotela. Budem samozrejme rada, ak sa niekedy dostavíte na návštevu.“
Po raňajkách prišiel za Amadeom kapitán. Poprosil ho, či s ním nemôže ísť nabok, Uposlúchol. Pán kapitán mu povedal, že prehliadka všetkých kajút bola márna, lebo dôstojníci nič nenašli.
,,Žiaľ, vrah sa musel zbaviť všetkých dôkazov ešte v noci. Je to moja chyba! Mal som nariadiť okamžitú prehliadku vo všetkých kajutách.“ kajal sa.
,,Pán kapitán, stále si myslím, že vrah je niekto z cestujúcich zo sektora delta.“ vravel mu Amadeus. ,,Možnože žiadne dôkazy nejestvujú. Mohol mať len toľko jedu, koľko potreboval na usmrtenie. A tiež len jeden nástoj.“
,,Dúfajme.“ vzdychol si kapitán. ,,Aby sa neudiala aj ďalšia vražda.“
Po raňajkách až do obeda trávil čas Amadeus a Christian s Rebekou a snažili sa ju rozveseliť. Vraveli jej zábavné historky z mesta, či zo školy. Asi pol hodinu pred obedom dosiahli u nej celkom veselý smiech. Aspoň na chvíľu zabudla na otca. Dokonca zjedla aj obed. Atmosféra pri ich stole bola uvoľnenejšia a príjemnejšia. A bola taká i poobede, keď naša trojica stála pri okne a zhovárala sa. No nebolo tomu tak pri každom stole.
,,Ja sa z tej starej babizne zbláznim!“ zvolal im zrazu pri uchu pán Wolf, až všetci traja nadskočili. ,,Dnes je totálne nepríjemná a jedovatá!“
,,Pán Wolf, myslíte tým slečnu Artamanovovú?“ opýtala sa Rebeka.
,,A koho iného?!“ odvrkol nevrhlo, riadne rozčúlený. ,,Od rána mne a mojim spoločníkom hudie do ucha samé klebety a nie a nie sa jej zbaviť. Neobišla ani vás, slečna Mannstainová. Vraj ona dobre vie, prečo máte stále na rukách rukavičky, i keď dnes nie. Hlúposť, čo? Pľula jed i na Je’Taineovcov a vravela, že vôbec nepatria do vyššej spoločnosti. A čudne poznámky mala i na moju osobu, ba i na tú chyžnú Máriu. Och, skoro by som si prial, aby obeťou včerajšej vraždy bola ona, nie pán Mannstain. Och, prepáčte mi, slečna.“
Amadeus aj Christian sa rýchlo pozreli na Rebeku. Pleť jej zas zbledla, roztrasene sa nadýchla a rukou si zakryla ústa. Prečo len ten hlupák Wolf spomenul pred ňou včerajšiu vraždu, keď sa už konečne ako-tak upokojila?!
,,Prepáčte, je mi to ľúto, neviem, čo hovorím.“ krútil hlavou Wolf. ,,Radšej sa vzdialim.“ povedal a vybehol z vyhliadkovej paluby preč, azda do svojej kajuty.
,,Upokojte sa, Rebeka a nemyslíte na to.“ vravel jej Amadeus milo.
,,Ja... Asi pôjdem do kajuty. Chcem si troška oddýchnuť po jedle.“ povedala ticho a jej krásna postava sa vzdialila od nich. Amadeus mal pokušenie ponúknuť sa, aby ju odprevadil, no kým zvádzal vnútorný dialóg, pribehla k nej Je’Taineová a Je’Taine a odprevadili ju oni. Potom pravdepodobne aj oni ostali vo svojich kajutách.
Amadeus si vzdychol a spolu s Christianom sa pobrali do fajčiarskeho salónu, lebo Christian mal chuť zafajčiť si. Predtým ich ešte na vyhliadkovej palube zdržal kapitán, ktorý im oznámil, že pre včerajšiu búrku budú meškať dvanásť hodín. Na letisko Lakehurst sa dostanú tak až okolo šiestej večer pozajtra.
,,Dvanásť hodín.“ zašomral Christian a vyfúkol z úst dym. ,,Dúfam, že to dajú vedieť aj na Zem, nech tam strýko na nás zbytočne nečaká. Ešte šťastie, že je z New Jersey. Nebude mať problém vrátiť sa z letiska domov, keď tam zistí, že máme také horibilné meškanie. A ešte tá nešťastná vražda na palube, ktorú pravdepodobne nikto nespáchal...“
,,Dúfam, že rodičia nebudú mať pri emigrácii také problémy.“ riekol Amadeus, ba aj zabudol stíšiť hlas.
,,Pssst!“ napomenul ho Christian, odtiahol do prázdneho kúta poloprázdneho salóna a spýtal sa ho potichu:
,,Fakt si to nechceš rozmyslieť?“
,,A čo si mám rozmýšľať, Christian?“ pokrčil plecami on. ,,Veď do Ameriky idú i moji rodičia a moja malá sestrička. Na školu predsa budem chodiť tam. Otec pozná jedného Nemca, ktorý žije v Amerike a vravel mu, že jeho dcéra mohla prestúpiť z nemeckej na americkú univerzitu jednoducho. A pre vynikajúci prospech dostanem aj štipendium. A otec konečne dostane aj dobrú a lepšie platenú prácu.“
,,Odkedy je Hitler kancelárom, vytiahol nás z tej prekliatej hiperinflácie, do ktorej nás dostali víťazné mocnosti Svetovej vojny. Začal stavať diaľnice a dal ľuďom prácu. Povedz, čo robí zle?“
,,Nič, len vyvražďuje Židov, Rómov, komunistov, Francúzov, bojuje proti cirkvi. Vieš, čo bude nasledovať? Najprv nastane veľká expanzia Nemecka. Zaberie cudzie územia, predpokladám, že si odhryzne časť z Poľska a Československa, ak sa prebije cez ich pohraničné pevnosti, o čom pochybujem.“
,,Potom nastane blesková vojna proti Sovietskemu zväzu, Francúzsku a Veľkej Británii. Vo vraždiacom bese zhynie polovica Európy a neostane v nej ani kameň na kameni. Nemecko bude dlho preklínané za národný socializmus a rany, ktoré spôsobilo Európe. Možnože bude rozdelené. Trebárs aj priamo cez Berlín. A to všetko pre ten tvoj národný socializmus.“
,,Máš prehnané apokalyptické vízie.“ krútil hlavou Christian. ,,Ako vždy. Veď uvidíme, ako bude vďaka národnému socializmu o pár rokov vyzerať Európa.“
,,Keď ešte bude nejaká Európa.“ protirečil mu Amadeus. Vyšli von, lebo Christian už dofajčil. A ukončili politické rozhovory, nakoľko bola jasná nezhoda v základných myšlienkach. A teda rozumná diskusia nebola možná.
Ako prišli, vrátila sa aj Rebeka z kajuty. Ako schádzala dole schodmi, minula sa so slečnou Artamanovovou. Krátko sa jej zahľadela do očí a jej pohľad bol hnevlivý. Nečudo. Na Artamanovovú sa tu už každý díval hnevlivo, kvôli tomu, že roznášala klebety.
,,Už ste sa vrátili, slečna?“ opýtal sa s úsmevom Amadeus.
,,Áno, už.“ odvetila a tiež sa usmiala.
,,Dúfam, že je vám už lepšie, slečna Mannstainová.“ ozval sa Christian.
,,Áno, áno, no teraz ma prosím, ospravedlňte, musím si odskočiť na toalety.“ riekla, obrátila sa a malými krôčikmi sa pobrala na dámy. A asi tam mala veľmi naponáhlo, lebo omylom vrazila do vozíka chyžnej Lucíe, ktorá práve vyšla z výťahu pre personál. Spadla, no prichytila sa vozíka, zdvihla sa, s úsmevom sa ospravedlnila chyžnej a zmizla v dverách na toalety.
,,Hm, žeby ju rozbolel žalúdok?“ začudoval sa Christian, kým sa dívali, ako sa Lucía sklonila k vozíku a opravovala ho, ba až celkom za ním zmizla.
,,Možno.“ pokrčil plecami Amadeus, hoci vo svetle idealizmu, v akom videl slečnu Rebeku, si ju nevedel predstaviť v stave tak pozemskom, ako sú žalúdočné ťažkosti.
Na vyhliadkovej palube bolo málo ľudí. Okrem nich dvoch a doktora Schlangeho nik zo sektora delta. Všetci boli v kajutách, Rebeka na toalete. Amadeus sa začal nervźne prechádzať a pozerať na všetky strany.
,,Čo ti je?“ nechápal jeho čudné správanie Christian.
,,Neviem.“ odvetil neprítomne. ,,Akýsi nepokoj.“
Nejakej žene spadol na podlahu pohár. Rozbil sa. Prišiel čašník a črepy odpratal. Malé kučeravé dievčatko sa rozplakalo a utíšilo ju až to, keď jej otec strčil do úst veľkú lízanku. Lucía prišla z vozíkom ku služobnému výťahu. Otvoril sa a vyšla z neho Mária. O čomsi sa plamenne zhovárali. Potom však Lucía náhle ozelenela, otočila sa k toaletám a utekala, len tak za ňou nadskakoval vozík, ktorý tiež ťahala. Nechala ho pred dverami a vošla dnu.
,,Dúfam, že to nebude nejaká viróza.“ ozval sa pri Amadeovi a Christianovi doktor Schlange.
,,Prečo si to myslíte, pán doktor?“ nechápal Amadeus.
,,Slečna Rebeka Mannstainová je tam už nejako dlho, nemyslíte? A teraz aj tá chyžná, s ktorou sa po ceste nechtiac vrazila... Neviem, neviem...“
No Amadeus už nechcel počúvať o Rebekiných žalúdočných ťažkostiach. Cítil nepokoj. Na schodoch sa objavil George Wolf. Vošiel tu nenápadne, akoby nechcel, aby ho niekto videl. Pritiahol sa ku stene, vykukol cez ňu a hodil veľavýznamný pohľad na... Na Máriu. Ona mu mimikou naznačila, že musí na niečo počkať. Pán Wolf zase zmizol. Čo tí dvaja medzi sebou majú?
Z toaliet vyšla Lucía. Už jej zjavne bolo lepšie. Schmatla vozík a zberala sa k výťahu pre personál. Nastúpila, spolu s Máriou. A vyviezli sa na prvé poschodie.
,,Niečo mi tu nehrá.“ ozval sa podozrievavo Amadeus. Christian i lekár Schlange sa na neho zadívali. ,,Mám čudný nepokoj. Čosi sa stane.“
,,Vari máš ženskú intuíciu?“ nadvihol obočie Christian.
,,Hovor tomu ako chceš, no niečo... Niečo sa stane...“
A skutočne tomu tak aj bolo. O niekoľko minút celou vzducholoďou otriasol srdcervúci výkrik.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár