,,Christian? Christian, spíš?“
,,Spal som.“ odvetil jeho priateľ. ,,Kým si sa neozval. Čo by si rád?“
,,Prosím ťa, poď so mnou dole. Do vyhliadkovej miestnosti.“
,,Čože?!“ nechcel veriť on svojim ušiam a posadil sa na posteli. ,,Človeče, veď tam teraz ešte nik nebude.“
,,Ja viem. A práve preto to vravím. Prehoď cez seba župan a poď.“ odvetil Amadeus, sám sa prepásal županom a vyšiel von. Čoskoro za ním vyšiel na chodbu aj Christian.
,,Och, je tu zima.“ riekol a objal si plecia.
,,Je ráno. A vyzerá to na tiché ráno po búrke. Poď a buď potichu. Každý ešte spí.“
,,Okrem nás.“ frflal. ,,Čo vlastne robíme vonku? A čo chceš robiť dole?“
,,Skúsime sa zamyslieť nad včerajškom. Čo sa to večer vlastne udialo. Takú malú rekonštrukciu prípadu.“
,,Amadeus, ty si s tým nedáš pokoj? Ešte sa stane niečo aj tebe.“
,,Problém je v tom, že sa ešte nič nestalo vrahovi. Ja ním nie som, to ti môžem odprisahať.“
Prišli k plošine s výťahmi. Premýšľali, či je v nich už prítomný liftboy. No ten je tam asi dvadsaťštyri hodín denne, alebo nie?
,,Kašli na to, zbehneme dole po schodoch.“ povedal Amadeus, schytil Christiana za rukáv županu a ťahal ho ku schodom.
,,Potešilo ma, že nie si vrah, no môžem ti povedať, že ním nie som ani ja.“ riekol mu Christian už na schodoch. Amadeus odvetil:
,,To predpokladám, no nemôžem to vedieť naisto.“
,,Ó, takže ty pracuješ ako detektív Scotland Yardu, že? Každý je podozrivý.“
,,Presne naopak, snažím sa mozog prinútiť, aby nikoho neposudzoval, ale každého bral ako nevinného, kým sa mu nedokáže vina pod váhou presvedčivých dôkazov.“ povedal Amadeus a rozhliadol sa po vyhliadkovej palube smutným pohľadom. ,,Tak, poďme na to.“
Vošli dnu. Skutočne tu nik nebol. Klavír bol ticho, čašníci tu neboli, len Vodca na nich upieral svoje hrozitánske tmavé oči.
,,Sadnime si tam, kde včera.“ navrhol Amadeus a šli k stolu, kde sa odohrala vražda. ,,Ja som sedel tuto, chrbtom k oknu. Ty oproti mne. No a pán Mannstain po mojej pravici, za vrchstolom.“
Christian už nič nenamietal, vedel, že Amadeus je tvrdohlavý, a keď si raz niečo zaumieni, neopustí od toho, ani keby zomrel. Sadli si tak, ako počas včerajšieho incidentu. Naraz sa otvorili dvere od výťahov a objavili sa v nich chyžné – tie isté dve, čo včera Amadeus a Christian stretli o poschodie vyššie.
,,Dobré ráno.“ riekla tmavovláska. ,,Možem sa vás spýtať, páni, čo tu robíte tak skoro? Chceli sme tu upratať.“
Amadeus si pomyslel, že tá ženská má riadne podrezaný jazyk, napriek tomu, že vystupuje úslužne a milo k cestujúcim.
,,Dobré ráno aj vám, dámy. Práve rekonštruujeme včerajšiu vraždu. No nebudeme vám prekážať. Pokojne môžete upratovať.“
Obe ženy sa na seba pozreli, uškrnuli sa, vozík nechali tam, kde bol a šli dole k nim.
,,Počuli sme čosi od dôstojníkov. Strašné! No ako sa to vlastne presne stalo?“ chcela vedieť hnedovlasá. Amadeus za pomoci Christiana vylíčil priebeh vraždy.
,,Takže to vyzerá, akoby nemal vraha, no napriek tomu bol zavraždený, hm?“ zamyslela sa brunetka. ,,Ale veď to je nezmysel!“
,,Máte pravdu.“ prikývol Amadeus. ,,Odpusťte, že som tak smelý, ale mohol by som, prosím, vedieť vaše ctené mená?“
Chyžné sa na seba prekvapene pozreli, a potom sa otočili znova na Amadea.
,,Ja som Mária Schusterová.“ predstavila sa brunetka a ostala prekvapená, keď jej nastavenú ruku Amadeus nestisol, ale galantne pobozkal. Rovnako konal i pri hnedovlasej chyžnej, ktorá sa predstavila ako Lucía Domingová, preto mu povedala:
,,Je to príjemné, pán Fürstburg, že sa k nám správate ako k dámam.“
,,Každá žena je pre mňa dáma.“ povedal. ,,Teda, ak nie je vrahyňa. No vás podozrievam najmenej, dámy. Ak nie ste príliš zaneprázdnené, mohli by ste mne a môjmu priateľovi pomôcť pri rekonštrukcii?“
Súhlasili. Amadeus ich všetkých presne usadil. Mária si sadla na miesto pána Mannstaina, kým Lucía hrala Amadea, pričom si počínala skvele, nakoľko napodobnila jeho mimiku, naivný výraz tváre, i dôverčivý pohľad. Amadeus sa postavil na koniec miestnosti a pozvoľna kráčal k stolu.
,,Teda, som vrah a v ruke mám injekčnú striekačku s jedom. Z akýchsi nepochopiteľných príčin som sa rozhodol zabiť pána Mannstaina. Christian, napodobni náš včerajší prípitok.“
Mária, Lucía a Christian sa postavili. Všetci traja pozdvihli imaginárne poháre a Mária predniesla prípitok, ktorý jej riekol Christian. Potom si sadli. Lucía sa chvíľu pozerala na Christiana a vravela Amadeovu repliku:
,,Nemecko nechávame za nami, nech žije Amerika. Súhlasím s vami, pane. Len ste do prípitku zabudli zahrnúť aj vašu milú dcéru. Pán Mannstain?“
Medzitým Amadeus prešiel popri Máriinom kresle a bodol ju prstom, teda injekčnou striekačkou do krku.
,,Stop, Amadeus, videl som ťa, i keď som sa na teba priamo nepozeral.“ zastavil ho Christian. ,,Nič nenarobíš, rozptyl oka je len o niečo menší, ako sto osemdesiat stupňov.“
,,Aj ja som vás videla, pán Fürstburg, no neviem to inteligentne obkecať, ako váš priateľ.“
,,Ja som aj tak dokázal vbodnúť injekčnú striekačku len do krku a pán Mannstain to dostal pod ľavú lopatku.“ vzdychol si Amadeus. ,,Vadí mi privysoké operadlo.“
,,A nebol pán Mannstain nahrbený, ani sa neopieral o kolená?“ chcela vedieť Mária a sadla si ako starý chlap v krčme.
,,Nie, nie, sedel rovno, aj po smrti mu visela dole len hlava.“ krútil hlavou Amadeus. Sadol si za stoličku naproti Márii. ,,Ale vďaka, že ste nám pomohli, Mária. Aj vám patrí vďaka, Lucía. Teda, ak vám môžem tak hovoriť.“
,,To je v poriadku, Amadeus.“ usmial sa Mária a tiež ho začala oslovovať familiárne. ,,Väčšina hostí nám vraví len chyžná, alebo slúžka. No čo už, musíme sa dať do roboty. Zatiaľ sa zamyslite, Amadeus, i vy, Christian.“
Sedeli a dívali sa, ako Mária s Lucíou upratujú palubu. Christian si hlavu oprel o ruku a díval sa na stôl pred sebou. Amadeus si ľavým palcom a ukazovákom prechádzal po brade. No neprišiel na nič svetoborného, akurát si pomyslel, že sa bude musieť dnes oholiť.
,,Nejde len o možnosť zabiť, ale aj o motív.“ riekol napokon Amadeus. ,,Kto mohol zabiť pána Mannstaina? A prečo? Čo ho k tomu viedlo? Rozoberme si ľudí v sektore delta.“
,,Prvá je slečna Artamanovová.“ riekol Christian. ,,No tá ho nemala prečo vraždiť, to skôr on ju pre jej klebetný jazyk. ďalej sme tu my dvaja, no vzájomne si vytvárame alibi. Dívali sme sa na seba, keď pán Mannstain umrel. Nakoniec, my ho ani nepoznáme a nič by sme z jeho smrti nemali.“
,,Potom je tu Rebeka.“ premýšľal Amadeus. ,,Ona to urobiť nemohla, lebo v čase smrti bola vo svojej kajute. Zámer by tu bol, teda dedičstvo, no pán Mannstain by čoskoro umrel tak či tak, veď bol chorý. Načo sa teda vystaviť takému riziku a vraždiť? Kto potreboval zabiť chlapa, ktorý je jednou nohou v hrobe?“
,,Ktosi, kto to koná z krátkodobých dôvodov.“ vravel Christian. ,,Možnože pán Mannstain vedel niečo, čo mohlo vrahovi priťažiť. Pohyboval sa predsa vo vyššej spoločnosti a iste vedel o všeličom.“
,,Máš pravdu. No nezabúdaj na psychologické príčiny. Šialená, chorobná nenávisť mohla spôsobiť vo vrahovi skrat a začal konať neuvážene.“
,,Nie, nie, toto nebola spontánna vražda, ale dobre premyslená. No mal pán Mannstain na palube nejakých nepriateľov?“ položil otázku Christian, no nečakal na ňu od Amadea odpoveď. Amadeus sa však prudko posadil a riekol:
,,Áno. Vravel mi to včera vo fajčiarskom salóne, kým sme spolu čakali na Rebeku. Hovoril, že v Nemecku zanecháva veľa osobných nepriateľov, ktorí patrili medzi konkurenciu. Prevádzkoval totiž pivovar po zosnulom bratovi. A dodal záhadnú vetu, že nepriatelia sú možnože s ním aj v tejto vzducholodi.“
,,Vážne?“ vzrušil sa Christian. ,,No možnože to povedal len ako rečnícky obrat. Alebo chcel na teba zapôsobiť. Alebo bol jednoducho paranoidný.“
,,Hm, nemyslím si.“ krútil Amadeus hlavou. Znelo to ako reč rozumného muža, ktorý bol pri zmysloch.“
,,Čo tak ten milionár, Wolf? No ten je z Ameriky. Nezabíjal by pivovarníka z Nemecka. No je tu aj doktor Schlange. Pohyboval sa vo vyššej spoločnosti. A on nevlastní pivovar.“ dával typy Christian.
,,Pán lekár sedel pri vedľajšom stole. Ak by aj akosi nepozorovane opustil spoločnosť a prešiel by sa okolo svojej obete, pričom jej nejako nebadane vbodol do chrbta jed, museli by sme si ho všimnúť my, alebo jeho spolustolovníci.“
,,Tak nám ostali Je’Taineovci.“ dodal nakoniec Christian.
,,O nich pochybujem. Pravdepodobne ho ani nepoznali, sú to Francúzi. Veď nám ani o ňom nehovorili, keď sme s nimi sedeli. Je to márne, i keby sme si prešli motívy všetkých na palube, vždy tu ostáva otázka, ako to ktosi mohol urobiť.“
Amadeus klesol na kolená a začal študovať kreslo, kde pán Mannstain sedel, i podlahu pod ním. No nenašiel nič. V operadle nebola žiadna diera, ktorou by mohol vrah prepašovať smrtiacu injekciu.
,,Našiel si niečo, Amadeus?“ spýtal sa ho po chvíli Christian.
,,Na podlahe je škvrna od vína, no to nenasvedčuje ničomu. Ani ju nemusel spôsobiť pán Mannstain. Včera tu nesedel len on.“
,,Máš pravdu, sedeli tu viacerí. No teraz sme tu len my, a to neumytý a v pyžamách, prepásaný županmi. Navrhujem, aby sme sa šli do kajuty troška scivilizovať. A hrať sa na detektívov môžeme aj potom.“
Amadeus prikývol a pobrali sa do svojej kajuty. Keby tak vedel, že dôkaz sa práve objavil len niekoľko metrov od neho...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár