Záhada mŕtvej vrahyne (druhá kapitola, druhá časť)

Po polievke bola krátka pauza. Muži a niektoré ženy si zapálili a čoskoro sa okolo stola vznášali oblaky cigaretového dymu. Emily sa kamsi vytratila. Na jej miesto si prisadla Betty Brownhillová a zhovárala sa s McDolaldovcami. Pri nej Helen, ktorá držala cigaretu v dlhej trubičke,vytiahla z kabelky veľkú pudrenku a začala si pred všetkými pudrovať tvár bielym pudrom. Betty Brownhillová sa rozkašľala.

„Akosi od toho dymu strácam farbu.“ poznamenala Helen Lawgoodová a obrátila svoje veľké oči naproti, na Amadea.
„Mladý pán, vy nafajčíte? Nuž, oheň môže vzplanúť aj bez tabaku, o tom niečo viem, to mi verte.“

„Och, no ja si musím odskočiť. Dovolíte? Dovolíš Christian, musím ísť... Ospravedlňte ma.“ mlel a rýchlo utekal od stola, z dosahu pazúrov slečny Lawgoodovej, ktorá sa zatvárila sklamane, no hneď sa aj otočila k Martinovi a vyškerila sa.

Amadeus si pamätal, že na toalety sa vchádza cez vstupnú halu, preto šiel ta. Aspoň si ovlaží tvár vodou. No ako prechádzal tmavou halou, všimol si, že ktosi je pri okne a díva sa na vianočnú svetelnú výzdobu ulice. Bola to Emily.

„Slečna?“ ozval sa Amadeus. Ona sa k nemu obrátila a usmiala sa.
„To ste vy? Amadeus, ak sa nemýlim.“
„Amadeus Fürstburg, k vašim službám.“ riekol a pristúpil k nej. Tiež sa zadíval na rozžiarenú ulicu.

„Asi to nebolo spoločnosti príjemné, že som odišla, že?“ opýtala sa po chvíli.
„Och, neviem, nevšimol som si... Teda, myslel som tým, že žiadnu zmenu som nepostrehol. Teda...“
„Nesnažte sa, pane.“ vzdychla si smutne Emily. „Neprijímajú ma.“
„Ja si myslím, že Martin vás skutočne miluje.“ chlácholil ju Amadeus.
„Neviem ako je tomu v Nemecku, no v Amerike to nestačí. Kým som bola len chovankyňou v ich dome, pán Horace sa správal ku mne príjemne. Prijal, že Martin so mnou začal chodiť. Myslel si, že je to len mladícke pobláznenie. Viete, Martin je poriadny kvietok a taký casanova. Predpokladám, že teraz flirtuje s tou otrasnou ženskou, s Helen. Bože, vedela by som ju zabiť! Vyzerá taká vyrovnaná, no ja viem, že nie je. Berie tabletky na nervy a každá stresová situácia ju zničí. A Martin s ňou flirtuje! Martin flirtuje rád s každou. Aj tej úbohej slúžtičke, Lise, ktorá nás obsluhuje, pobláznil hlavu. No len so mnou to myslel vážne a zasnúbili sme sa. A chceme sa vziať. A to starý pán nechce prijať.“

„Čudujem sa pánovi McDonaldovi.“ povedal na to Amadeus. „Veď ste dcérou jeho priateľa a spoločníka. Firma by sa spojila do jedného. Akú lepšiu manželku by Martin mohol dostať?“
„Áno, ale on si myslí, že som Martina odhovorila od vysokej, ktorú začal tento rok študovať, no po prvom semestri ju nechal. No to nie je pravda, skôr som ho prosila, aby to nevzdával. No on už nemá záujem študovať. No myslíte, že sa mu Martin obťažoval to vysvetliť? Kdeže!“

„V tom prípade sa čudujem Martinovi.“ utrúsil Amadeus placho. Emily sa zasmiala.
„Vďaka, pán Fürstburg, pomohli ste mi. No radšej už choďte. Ešte by nás tu mohol spolu prichytiť Martin a... Jedného mladíka už takmer zabil, keď mu prebral priateľku. Je dosť žiarlivý. Len neviem, čo sa mu stalo tam v hale. Kto mu len mohol volať? Vyzeral tak vydesene. Budem to musieť zistiť.“


Amadeus sa vrátil medzi spoločnosť. O niečo neskôr aj Emily. Večera sa zakončila chutným hlavným chodom a vínom na záver. Keď hostia vstávali od stola, príjemne unavený, túžiaci po lôžku, pani McDonaldová zvolala:
„Všetkých vás pozývam na raňajky. Budú sa podávať okolo pol deviatej.

Chuderka. Nevedela, že o pol deviatej už nebudú všetci jej hostia medzi živými...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu