ROZUZLENIE
McDonaldovci prišli okolo štvrť na jedenásť. Odprevádzal ich len Paul, ktorý musel prenechať svojich pomocníkov policajnej stanici na iné účely. No kým sa znova zvítali a konečne sa pousádzali všetci v jedálni, chýbalo do polnoci len necelá polhodina. Amadeus si uvedomil, že to vyzerá tak, že tieto vraždy v tomto roku nestihne odhaliť. No predsa len sa postavil doprostred miestnosti a začal so svojim výkladom:
„Dlho som nevedel, ako vraždy minulú noc prebehli a kto je vrahom.“ vravel. „No pred niekoľkými hodinami som si uvedomil, že sa na celú vec zle pozeráme.“
„Teda je pravdivá moja téza, ktorá predpokladá, že Helen zabila Emily a tá sa jej potom po smrti za to pomstila?“ opýtala sa dychtivo pani McDonaldová skôr, než jej v tom stihol niekto zabrániť.“
„Ale prosím vás, pani McDonaldová, neverte poverám!“ upozornil ju Amadeus. „Len Jeden vstal z mŕtvych, a to takmer pred dvetisíc rokmi, no nie z nenávisti a z túžby po pomste, ale z lásky. Na poverách väčšinou nie je nič pravdivé. No na téze pani McDonaldovej predsa len niečo je. Avšak to pravdivé najprv musíme zobliecť zo šatu nadprirodzena. Musíme si uvedomiť, že mŕtva Emily, ktorú sme všetci videli, nebola mŕtva. Ale živá. Živá. Tak ako ja, alebo vy.“
„Amadeus, veď ty sám si jej skúšal tep.“ ohlásil sa na toto čudné vyjadrenie Martin. Bola bledá. A iste mŕtva už dlhší čas.“
„Nie, videli sme to, čo sme chceli vidieť.“ pokrútil hlavou Amadeus. „Iste si všetci pamätáte na hostinu. Vtedy si Helen z kabelky vybrala pudrenku a kým sa pudrovala, pani Brownhillová zakašľala. Zrejme ju dráždil púder. A rovnako zakašľala aj v izbe slečny Emily. Predpokladám, že slečna Jardyceová čakala vo svojej izbe, kedy si konečne niekto všimne svetlo, ktoré vychádza spopod jej dverí. A keď sme pred jej dverami hútali, čo robiť, Emily si napudrovala tvár na smrteľne bledú, rozsypala okolo seba cyankáli a tvárila sa ako mŕtva. Ležala na bruchu, preto sme nevideli, či sa jej pri dýchaní dvíha hruď.“
„A čo tep?“ neodpustil si poznámku Amadeom pokorený Paul.
„Zrejme si pod rukávmi ruky stiahla škrtidlom, ktoré jej po smrti vrah vzal, aby pravda nevyšla najavo. Mal som jej tep vyskúšať na krku. Potom by tu ešte bola. Ona, aj Helen. Celé som to mal vedieť už počas prestávky na hostine. Odišla. A kam? Iste pripravovať tú vražebnú scénku. No ja som sa domnieval, že tak konala preto, lebo bola nahnevaná na svojho snúbenca.“
„To síce všetko znie veľmi logicky, no prečo by to robila?“ opýtal sa pán McDonald.
„Iste už chápete, pán McDonald, že sa mala čoskoro stať manželkou vášho syna. No v poslednej chvíli si to rozmyslela. Nechcela byť otrokom sveta, ktorý ju čakal. Nebola na to stvorená. Rozmyslela si to, preto to zinscenovanie vlastnej smrti. Tak mohla začať nový život a zabudnúť na ten starý. Ktovie, možno to urobila paradoxne preto, lebo sa bála o svoj život. A mala aj prečo. Niekto sa skutočne pokúšal o jej smrť. Však, pán Brownhill.“
Všetky hlavy sa otočili k starému Angličanovi. On sa zmätene obzeral dookola a snažil sa tváriť prekvapene.
„Ale to... To nemôžete myslieť vážne. Mal som Emily rád a...“
„Mali ste ju rád?“ zopakoval ironicky Amadeus. „Tak, ako aj jej rodičov? Povedzte, neopravovali ste im pred dvoma rokmi auto predtým, než od vás odišli? A čistou náhodou sa im stala autonehoda. Neviem, možno ste Jardyceovcov mali skutočne rád, no radšej máte peniaze! Vedeli ste, že ak by všetci traja zomreli, celý ich majetok i podiel vo firme McDonald & Jardyce by ste dostali vy. No nastal malý problém – Emily nehodu prežila. A čuduj sa svete, pán Jardyce ju odovzdal pánovi McDonaldovi, nie vám. Vari šípil, že tu čosi smrdí? No vy ste chceli niečo urobiť. Nechali ste slečne Emily dva roky požičaného času a včera v noci ste ju chceli odpratať zo sveta.“
Amadeus vybral z vrecka akúsi obálku a ukázal mu ju.
„Spoznávate ju?“ opýtal sa.
„Nie.“ pokrútil hlavou pán Brownhill.
„Ja vám osviežim pamäť. Viem, že zábudlivosť je vaša slabá stránka. Najprv ste si zabudli doma lieky, okuliare, takisto župan, ktorý vás nakoniec usvedčil. Nie, pani Brownhillová, váš manžel si doma nezabudol nejaký ten aspirín, bol to kyanid draselný. Pre neho ste sa museli vracať domov, lebo týmto jedom chcel odpraviť slečnu Jardyceovú. Pri večeri požiadal o okuliare pani McDonaldovú, aby mohol večer natiahnuť do injekčnej striekačky potrebnú dávku jedu – preto ste nemohli hneď večer spať, pán Brownhill svietil. A pri sebe ste, samozrejme, mali túto obálku, falošné Emilino dedičstvo, ktorým celý svoj majetok odkazuje vám.
No stalo sa čosi zvláštne. Emily zomrela ešte skôr, ako ste si pošpinili svoje ruky krvou. Potešilo vás to. No i vyviedlo z miery. Pamätám sa, že keď ste schádzali pred Emilynu izbu vtedy, keď sa začala táto dráma, čosi ste si vkladali do vrecka županu. Bola to táto obálka. Potom ste na ňu zabudli. A keď ste sa po vražde šli pobaliť – asi uhýbací manéver a šli ste vrátiť župan pána McDonalda do jeho izby, kedy ste tam podstrčili fľašu s jedom, aby ste sa vyhli podozreniu z vraždy, ktorú ste plánovali, ale nespáchali, nechali ste vo vrecku župana omylom aj tento list. Predpokladám, že polícia už má spôsoby na to, aby zistila, že ste to vy sfalšoval Emilyno písmo.“
Amadeus podal obálku Paulovi a pán Brownhill sa na ňu pozeral ako na svoj ortieľ smrti. Pery sa mu chveli a oči odušu klipkali.
„No poďme ďalej. Predpokladajme, že ste zistili, že Emily žije. Pri návšteve polície už bola mŕtva, veď na nej boli objavené stopy po zápase, ktoré si nemohla spôsobiť sama. Pri svojom balení a rozhodnutí odísť ste mohli nakuknúť do jej izby. A brutálnym spôsobom ju zabiť!“
„Nie, to nie!“ skríkol on. „Je pravda, čo ste tu hovorili! Áno, zabil som Jardyceovcov a chcel som zavraždiť aj Emily, no nestihol som. Betty o tom nič nevedela. Neviem, kto ju potom zabil, no ja som to nebol!“
„Viem, že ste to neboli vy, pán Brownhill.“ riekol už miernejšie Amadeus. „No svojim priznaním ste aspoň uľahčili prácu polícii. Paul, je to jeden z tých, ktorých odveziete.“
„A kto bude ďalší?“ opýtala sa pani McDonaldová dychtivo.
„Ten, kto zistil, že Emily žije. Možno to ani neplánoval. No v duši sa mu zdvihol veľký odpor a zabil ju.“
„Kto to bol? A kto zabil Helen.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár