MARTINOVO TAJOMSTVO
Osadenstvo domu sa najedlo v smutnej atmosfére na úsvite nového dňa. Bolo Silvestra, Starý rok. Zvonka sa ozýval veselý smiech, rachot delobuchov, výskot malých detí, ktorý sa tešili z čerstvého snehu, či vrzgot snehu pod nohami chodcov, ktorí sa ponáhľali do práce, do obchodu, za inými povinnosťami.
Bolo to zvláštne a aj smutné, no nad smrťou Helen Lawgoodovej nik nežialil. Nebola to dobrá stvora: všetkým liezla na nervy svojou necitlivou povahou, nepríjemnou otvorenosťou a žoviálnosťou a sklonmi k zvádzaniu mladých chlapcov. Amadeus si vzal k srdcu, že on nechce skončiť tak, ako ona – ako zbytočný človek, ktorý neurobil šťastným tak seba, ako aj ostatných, ako človek, nad skonom ktorého nezaplače ani jedno oko.
Emily – to bolo čosi iné. Nebola dokonalá, mala svoje muchy, tak, ako každý. No bola o poznanie príjemnejšia, ako Helen a ľudí si taktiež získavala svojou krásou, ktorá bola nesporná. Nehodila sa do sveta, v ktorom žila. Držala ju tu iba láska k Martinovi, nič viac.
A Martin? Stále to s ním bolo zle. Ani nejedol, dal si len silnú kávu a pohárik, sedel v salóne, díval sa do kozuba a akoby odmietal uveriť, že to, čo sa udalo, je pravda. Snažil si nahovoriť, že sa otvoria dvere a Emily sa k nemu vráti, hodí sa mu to náručia a odpustí mu, že sa nezachoval taktne pri večeri.
„Keby sa tak mohla vrátiť medzi živých.“ vzdychol si, keď pri ňom sedeli Amadeus a Christian. „Ja... Už nikdy by som jej neublížil ani najmenším skutkom. Božemôj, viete, ako trpím?! Nielen jej stratou, ale tým, že som jej toľkokrát ublížil. Dokonca sme sa ani nezmierili po našej poslednej hádke. Och, nie! Och, Emily!“
„Martin, jej už nepomôžeš.“ povedal mu Amadeus. „No môžeš spraviť pre jej pamiatku niečo iné. Zmeň sa. A ak príde tá pravá – verím totiž, že ju stretneš – tak jej buď verným a dobrým priateľom.“
„Na Martina mali jeho slová dobrý účinok. Prestal sa ľutovať, dal si dlane dolu z tváre a povedal:
„Máš pravdu, Amadeus. Áno. Musím sa zmeniť. Už predsa nie som dieťa, aby za mňa vždy niekto žehlil moje problémy. Nie. A neboj sa, uživím teba, aj jeho. Nebudem sa viac správať ako blázon. Na česť pamiatky Emily. Idem sa naraňajkovať.“ a odišiel zo salóna.
„Amadeus, o čom vlastne hovoril?“ opýtal sa ho Christian, keď sa zavreli za Martinom dvere.
„Mám isté tušenie.“ vravel pomaly Amadeus. „Pamätáš sa, ako mu včera večer ktosi volal? Nezdá sa ti, že na tom niečo nehralo?“
„Moment.“ prerušil ho Christian a zamyslel sa. „Počkať! Keď sme prišli, pani McDonaldová prikázala Lise, aby zavolala na letisko zistiť, kde toľko trčia Brownhillovci.“
„No keď zdvihla telefón, uvedomila si, že je hluchý.“ dokončil za neho Amadeus.
„A keď mala Lisa dnes ráno volať políciu, takisto telefón nefungoval. Martinovi nikto nevolal. Ktosi sa s ním musel v hale zhovárať. A to ho tak veľmi rozrušilo.“
„Tak je.“ prisvedčil Amadeus. „A domnievam sa, že sa zhováral s Lisou. Ak si spomínaš, bola s ním v hale počas celej doby jeho „telefonátu“. A ak si to spojím s jeho náladou pod psa a jeho terajšími slovami, tak mi z toho vychádza...“
Christian ostal prekvapený, no prikývol. Bolo to takmer isté. Tu sa do salóna vrátil Martin a na podnose niesol niekoľko obložených chlebíkov.
„Mali slúžiť na privítanie nového roka. Ale vyzerá to, že žiadna oslava sa konať nebude.“ povedal.
„Martin? Včera večer ti nemohol nik volať, telefón bol pokazený.“ riekol mu z mosta-doprosta Amadeus. „Prečo si ale ostal taký rozrušený?“
Martin sa na neho vyľakane zahľadel. Chápal, že jeho lož nevyšla.
„Neboj sa, nepovieme to nikomu. No musíš byť úprimný, aby sme vyriešili tie vraždy. A všetko so všetkým súvisí.“ povzbudzoval ho Christian.
Pekný mladík zvesil hlavu.
„Tak dobre. Stalo sa to asi pred mesiacom. Emily šla so vzdialenými príbuznými na lyžovačku do Škótska a ja som ostal doma. Bol som ju odprevadiť na letisko, kde sme sa pohádali. Keď som sa vrátil, potreboval som si niečo dokázať, poštekliť svoje mužské ego. Už predtým som si, len tak, zo žartu, poflirtoval so slúžkou Lisou. V ten deň som ju pozval na kávu. A potom...“
„Zviedol si ju.“ dokončil Amadeus.
„Tak je. Stalo sa to len raz, len jedenkrát som čosi také urobil, len raz som podviedol Emily, ktorá vyznávala ideu panenstva až do svadby. A včera mi Lisa povedala, že je tehotná.“
Amadeus teda zistil to, čo už tušil. Jedno tajomstvo je rozuzlené.
„No ja sa o to dieťa postarám.“ vehementne dodal Martin. „Aj ho prijmem za svoje a dám mu svoje meno. Lisu si síce nevezmem – obom nám bolo jasné, že náš flirt nebol vážnym vzťahom – no postarám sa o jej živobytie. Bude bývať v mojej domácnosti a starať sa o dieťa spolu so mnou a mojou manželkou.“
„Ak nebude lepiť papierové vrecúška.“ nadhodil Christian.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár