„Neviem, či ich pustia, Amadeus. Paulovi sa asi nepáči, že si negoval jeho objav. Nuž, neviem, ako to dopadne.“
Amadeus si vzdychol a pomyslel si, že Paul by mal byť rád, že vďaka nemu neuvrhol nevinných ľudí do väzenia, alebo na smrť, no nič nepovedal. Vyšiel ešte raz na prvé poschodie a prezrel si už po niekoľkýkrát izby slečny Emily, aj slečny Helen.
„Iste, mohlo sa to uskutočniť iba tak.“ mrmlal si popod nos. „Je to také jednoduché. No zahrané to bolo skvele. Ale nakoniec to predsa dopadlo žalostne. Ktovie, ako to dopadne. Nechcem nikoho nechať napospas poprave, ale ak si mám vybrať medzi tým, či nechať zomrieť nevinného, alebo vraha, tak musím... Aj tak je to kruté.“
Vyšiel von a zamieril do spálne McDonaldovcov. Zamieril ku skrini pána McDonalda, otvoril ju a našiel, čo hľadal. Čosi, čím sa jeho predpoklady potvrdili.
Postupne prichádzal večer. Vonku už zavládla tma ako v noci. Zaplo sa pouličné osvetlenie a v dome na St. Mary Mead Street číslo 8 sa rozsvietili všetky obloky. No pán a pani McDonaldovci stále doma neboli. Okolo pol desiatej večer prišla späť pani Czernyková.
„Čo sa deje?“ hneď sa jej spýtal Martin, ani nepočkal, kým si zloží kabát.
„Nakoniec sme to s advokátom vybavili a prepustili ich kauciu.“
„Och, vďakabohu.“ vzdychol si vďačne Martin.
„Ešte musia vyplniť nejaké formuláre a iné papiere, no iste sú na slobode.“ pokračovala pani Czernyková. „Dnes je všade chaos. Len málo ľudí je v zamestnaní a tí policajti, ktorí sú, musia hliadkovať v meste. Takže si na nich nejaký ten čas počkáme. Dôjdu sem asi tak za hodinu a pol, hodinu a trištvrte.“
Keď takto upokojila Martina, obrátila sa na Amadea a poďakovala mu:
„Vďaka, Amadeus. Nebyť teba, moju sestru a švagra by možno aj popravili. Ach, strašné čo i len pomyslieť.“
„Možno nie.“ protirečil jej on. „Neviem. Fľaša s jedom v dome, kde sa našla otrávená žena možno nie je nejaký právny dôkaz, no ktovie, ako by žalobca zapôsobil na porotu. Nepáči sa mi ten americký súdny systém. Vina sa nedokazuje na základe práva, ale na základe názoru ľudí v porote, ktorých názor nemusí byť vôbec objektívny a nemajú právne vzdelanie. A na základe toho, aká pôsobivá je agitácia žalobcu, sa ľuďom udeľuje trest smrti.“
„Nech je to ako chce, ďakujem ti. No aj tak sme mali čo robiť. Nakoniec sa sestrin advokát predsa len dokázal dohodnúť na kaucii. No nebolo to ľahké. Tak, čo si vlastne zistil? Kto je vrah?“
„Bude to troška dlhší výklad, prednesiem ho verejne v jedálni, keď tu budú všetci prítomní.“ povedal Amadeus. „No isté je, že ten jed bol do spálne domácich len nastrčený a oni s vraždami nemajú nič spoločné.“
„No kto tam ten jed dal?“ nechápala pani Czernyková. „Veď sme všetci boli dole.“
„Len vydržte, pani profesorka. Všetko sa dozviete. Až nastane ten správny okamih.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár