Záhada mŕtvej vrahyne (šiesta kapitola, prvá časť)

ŠIESTA KAPITOLA
BYTOVÁ PREHLIADKA

„Čože?!“ nechcelo sa veriť pánovi McDonaldovi a vypliešťal oči na hárok papiera. „To nie je možné!“
„Ale je.“ s úsmevom prikývol Paul. „Hoci je Starý rok, navštívil som istého pána sudcu doma a on prehliadku ochotne podpísal. Prosím, presuňte sa všetci do jednej miestnosti, aby ste nám neprekážali. Bohužiaľ, dom je veľký a ja má k dispozícii len dvoch mužov. Preto to bude trvať zrejme niekoľko hodín.“

A ako inak, Paul mal pravdu. Spolu so svojimi kolegami nazrel do každého kúta, za každú skriňu, hľadal odtlačky prstov či stopy topánok okolo tiel, ba i vyskúšal výskok z okna na prvom poschodí, z izby slečny Emily, čím dokázal, že vrah slečny Helen mohol aj ujsť. No Lisa naďalej tvrdila, že len čo vošla do Emilinej izby, nik tam nebol. A ak by aj vrah chcel ujsť, musela by si ho všimnúť.

Kým všetci čakali v jedálni, Amadeus požiadal Lisu o slovíčko. Prešli do prázdneho rohu miestnosti a Amadeus hovoril:
„Viete, som si istý, že telo Emily nebolo po vražde Helen v tej polohe, ako sme ju našli. Vravíte, že do jej izby vrah nevbehol a dvere zrejme otvoril prievan. Čo je možné, lebo po Heleninej vražde boli okno u Emily otvorené. Tak ako to bolo? Dotkli ste sa ho, alebo nie.“

„Viete, nechcela som to povedať pred mladým pánom.“ vzdychla si Lisa. „Bol z jej vraždy zničený a nikdy by mi to neodpustil; keď som vbehla do jej izby, zakopla som o ňu. Nechtiac. No sama som to považovala za veľkú urážku mŕtvej. Nerozmýšľala som a snažila som sa dať telo naspäť. Viem, nemala som to robiť.“

„S mŕtvolou sa nesmie hýbať, zvlášť, ak ide o vraždu.“ poučil ju Amadeus. „A čo je ešte horšie, je dosť možné, že ste na nej zanechali svoje odtlačky, čo celú vec značne skomplikuje. No upokojte sa, slečna. Pozhováram sa s Paulom. Vysvetlím mu, prečo sú na mŕtvej vaše odtlačky.“
„Ďakujem vám, pane.“ poďakovala sa Lisa. Amadeus prikývol, zamyslel sa, a potom sa opatrne ozval:
„Slečna, viem, že ste mali s mladým pánom Martinom románik. A že ste tehotná. Neviem, čo vám pán včera povedal, keď ste mu to oznámili a bol to pre neho šok, ale dnes ráno vyhlásil, že sa o vás postará a budete mať z jeho strany všemožnú podporu.“

„Naozaj?“ potešila sa Lisa a tvár sa jej rozjasnila. „Bála som sa, že ma pošle k nejakému mäsiarovi... Veď viete načo. Včera nepovedal nič, len sa na mňa neprítomne díval. Och, bála som sa, že...“
„Aby ste ma pochopili správne: nechce si vás vziať za ženu. No budete pracovať v jeho domácnosti a rovnakým dielom ako on, sa budete o dieťatko starať.“ prerušil ju Amadeus. Ona sa neho neveriacky pozrela. Chúďa, myslelo si, že keď sa Martinovi oddala, spečatili tým svoju lásku naveky. Oči sa jej naplnili slzami, sklopila pohľad a vydýchla:
„Chápem.“


Keď sa prehliadka skončila, dal Paul obe mŕtvoly odviesť na pitvu. Amadeus mu vysvetlil nehodu, ktorú mala Lisa s telom. Paul potvrdil, že nejaké odtlačky prstov našiel, no ostatným ich odoberie a porovná až neskôr.
„Máme dôkaz, ktorý je oveľa, oveľa dôležitejší, ako nejaké odtlačky. Máme vražednú zbraň.“
„Č-čože?!“ nerozumel Amadeus.
„Teda, našli sme v izbe vraha nádobu s kyanidom draselným.“ vysvetlil Paul. „Vrah je jasný... Aspoň čo sa týka smrti slečny Emily. No čosi mi hovorí, že obe vraždy spáchala jedna osoba. Nakoniec, to sa uvidí. Prosím, zhromaždite všetkých v jedálni. Ak budeme mať šťastie, do nového roku bude previnilec – alebo previnilci – za mrežami.“


Amadeus, hlboko zahĺbený do vlastných myšlienok, šiel medzi ostatných a vysvetlil im, že sa majú zhromaždiť v jedálni, lebo vrah je odhalený. Všetci boli napätí. Uvedomovali si, že teraz zločinec pochopil, že je lapený. Ako sa asi cíti? Aké sú jeho myšlienky? Myslí na útek? Alebo na výhovorky?

Do jedálne vošiel Paul a bo bokoch mal svojich spoločníkov, policajtov. Na rukách mal natiahnuté rukavice a v nich čosi niesol. Bola to bachratá sklenená fľaška s akýmsi bielym práškom – cyankáli. Položil ju na stôl a začal vykladať:
„Toto je dôkaz, ktorý svedčí o vražde. Úplne stačí na to, aby sme pochopili, kto je vrah. Alebo – kto sú vrahovia.“

Odmlčal sa a díval po nič nevraviacich tvárach. Je to možné? Aké svedomie musí mať vrah, ak ani v takejto situácii nepociťuje strach pred súdnou mocou? Veď je vysoko pravdepodobné, že previnilca posadia na elektrické kreslo.

„Túto fľašku sme našli v izbe vraha. Stalo sa to takto: niekedy uprostred noci sa vrah vykradol z postele. Vošiel do izby slečny Emily. Pravdepodobne to chcel urobiť ticho. No nepodarilo sa mu to. Azda sa slečna prebudila. Strhol sa boj. Nakoniec, nanešťastie, vyhral vrah a donútil slečnu Jardyceovú prehltnúť smrtiacu dávku. Nechal ju padnúť na zem a izbu naaranžoval pre políciu tak, aby sa zdalo, že tu došlo k samovražde. No zabudol na to, že na tele slečny Emily ostali stopy po boji. Tie nie je až také jednoduché utajiť. A vrahovia na to často zabúdajú.“

„Prepáčte že prerušujem tento váš výklad, Paul.“ ohlásil sa pokorne Amadeus. „No kým ste boli preč, prišli sme na to, že vrahom mohol byť len niekto z prvého poschodia. Martin má totiž izbu tesne pri schodoch, ktorých prvý stupeň vŕzga, rovnako aj parkety pod ním. Ak by niekto schádzal dole, rozhodnutý spáchať vraždu, Martin by ho počul.“

„To je v poriadku, Amadeus, vrah spal na prvom poschodí.“ uspokojil ho Paul. „Alebo vrahovia? Alebo vrah? No tak, už nás nenapínajte! Boli ste to obaja, alebo len jeden z vás? Odpoviete mi, pán a pani McDonaldovci?“

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu