„Páni, ďalšia obeť je v tejto izbe.“
„Jimmy, ostaň tu a pokús sa nájsť nejaké dôkazy.“ nariadil Paul jednému z kolegov a šiel do druhej izby, kde napoly sedela, napoly ležala Helen. Na posteli sa už vytvoril veľký krvavý fľak, ktorý už nikto nevyčistí, tak, ako už nikto Helen neoživí – ani poprava jej vraha.
„Toto už ani zďaleka nevyzerá na samovraždu, je tak?“ usmial sa krátko Paul na Christiana. „Pozrime sa na to.“
Vytiahol z vrecka lupu a skúmal zavraždenú. Amadeus sa viac zameral na jej tvár a výraz. Bol v nej strach, hrôza a ústa boli zmeravené vo výkriku – tom poslednom, čo počuli.
„Nezomrela na bodnú ranu.“ vyhlásil Paul. „V tom prípade by bolo dookola viac krvi. Nie. Vrah asi potichu pristúpil ku kozubu a vytiahol kutáč. Vtedy ste počuli ten výkrik, lebo slečna ho zočila. Vrah ju odrel po boku hlavy (ukázal im veľkú ranu pri ľavom uchu obete). Keď telo dopadlo na posteľ, vtedy do nej útočník kutáč zabodol. Buď si chcel byť istý, že zomrela, alebo ju veľmi nenávidel.“
„Som si istá, že to bola tá druhá možnosť.“ povedala presvedčene pani McDonaldová. „Viem, ako sa to stalo. Emily nezabil nik iný, ako Helen. No tá sa chcela pomstiť, preto sa prebudila zo smrti a svoju vrahyňu zabila – aj tak ju nenávidela. Tak sa to stalo. Iste.“
„Prepáčte to mojej žene, pani policajti.“ zasiahol Pán McDonald. „Je strašne poverčivá. A ty už prestaň, Emma! Vidíš, že pán policajt ti neverí, je to inteligentne zmýšľajúci človek.“
„Môže skúmať dôkazy a vyšetrovať, čo sa stalo a na nič lepšie nepríde.“ pohŕdavo riekla McDonaldová. „Veď sme všetci boli dole a hore nik. Helen nemohol zabiť nikto, iba Emily. Nikoho iného sme tu nenašli.“
„Prípad vyšetríme.“ povedal nahlas Paul. „A potom sa uvidí. No prijmem len racionálny záver. Len racionálny.“
Všetci zišli dole, len Paul nechal v Heleninej izbe druhého kolegu. Lisa a Annie šli pripraviť raňajky a čaj pre domácich, pre hostí, i pre trojicu policajtov. Kým čakali, Amadeus sa prechádzal po hale a premýšľal.
„Tak čo, prišiel si na niečo?“ opýtal sa ho po niekoľkých minútach Christan. Amadeus bezradne pokrútil hlavou.
„Je to smiešne, no jediný záver, ktorý je prípustný, je ten, že Helen zabila mŕtva Emily.“
„Zbláznil si sa, Amadeus?!“ zasmial sa Christian. „Veď ty na podobné hlúposti a povery neveríš.“
„Nie, no paradoxne je to tá najpravdepodobnejšia možnosť. Hádam si nemyslíš, že do domu vnikol nikým nespozorovaný vrah, zabil Lawgoodovú, a potom ušiel cez okno nejakej inej izby. Nie, to ja smiešne.“
„Podľa mňa je smiešne, aby mŕtva vraždila.“ nedal sa Christian.
„Nie, ani ja nepripúšťam možnosť nadprirodzena.“ pripustil Amadeus. „No predsa si myslím, že vrahom je Emily. Včera večer mi povedala, že by ju bola schopná zabiť. Ale ako, keď sama bola mŕtva? No ja na to prídem. Rozlúštim túto záhadu mŕtvej vrahyne.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár