Studený vietor sa preháňa ulicami.
Chlad jesenného vzduchu obklopuje dievča,
paralyzuje jej telo, myseľ.
Cíti bolesť,
no nie tú fyzickú.
Dlhé pramene tmavých vlasov poletujú a
voľne si tancujú do rytmu vetra.
V pozadí si brnká melódia,
zamýšľam sa...
Vidím tvár,
nádhernú tvár.
Modré oči, hnedé vlasy.
Predstavujem si,
aké by to bolo:
splaviť s tebou rieku nežnosti,
prežiť noc plnú radosti,
zaspať doma a zobudiť sa v Narnii,
dotýkať sa hviezd,
počúvať a cítiť tvoje chvenie.
Zistiť akú chuť majú tvoje pery.
"Jediný slnečný lúč stačí na to, aby zahnal tmu. Tým slnečným lúčom je nádej."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár