Neviem prečo

Smejem sa,
smejem sa pretože za smiech skrývam bolesť.
Cítim ako ma to bolí, ako ma to zožiera, ako ma to ťahá na úplne dno.
Napriek tomu sa musím smiať...
No moje skutočne pocity sú umlčané.
Ľudia plaču neviem prečo,
ľudia klamú neviem prečo,
ľudia podvádzajú neviem prečo,
ľudia sa cítia samí neviem prečo,
ľudia sa cítia stratení neviem prečo.

Možno mi ešte nikto nepovedal, že tieto pocity sú v poriadku.
Že budem cítiť smútok v slnečný deň.
Že sa budem cítiť šťastná v daždi,
Že možno bolesť, je len súčasťou liečenia.
Že neznášam, keď ma nevieš pochopiť.
Že teplo môže prísť z chladných citov.

Možno mi tieto veci neboli povedané,
možno som ich nepočula.
Alebo možno boli povedané a ja som ich necítila.
Možno tieto pocity mali znamenať viac ako slová,
a možno niekedy budem počuť viac v tichu...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu