oblečené a dosť veľké pre nás oboch, nikdy mi to moc nešlo a lepilo
sa na mňa všeličo, nebolo to ono, nejako to nepasovalo, nikdy to
nepasovalo, všetko ideálne poznám len z filmu, všetko osudové zo
sna,
všetko tragické z kníh čo sa môjho dievčaťa týka. Chodil som sám so
sebou, počúval piesne všetkých ročných období vo svojom walkmane,
discmane.. Otvoril som flašu a zasvietilo slnko, discman bol zrazu
živý a jeho obsah.. ani nehovorím! Každý chalan zosympatičnel,
dievčatá
z gymnazií sfarebneli a ich drobné nedokonalosti boli
zrazu
prednosťami - dokázal som sa zaľúbiť! Skoro do každého.
Horím pri spomienkach na tie staré potulky mestečkami starého
Slovenska, prítomnosť, vnútorný plameň, život - v očiach dospelých
rozumných ľudí mladícka hlúposť - v mojich tiež. Chodil som napriek
tomu ďalej a ďalej do toho magického divadla, stále ma to
vzrušovalo
až som sa triasol až sa mi chcelo kakať a cikať. Deti, ktoré som
obdivoval si zas zašli do kina a mali páriky, zdalo sa, že kazdý na
svete okrem mojej maličkosti, cmúľali si lízanky a pofajčili
marihuanové závitky.. Z hradieb svojej krajiny
svojrázneho 'intelektuálstva' som na nich trochu pozeral aj
opovrhujúc aj chcejúc.. Brzda tiekla sťaby malá bystrinka, opojné
vody boli mohutné, močariny stojatých opíc sa zväčšovali okolo
môjho
paláca, hradu, krajiny.. Bol som najbohatší chudák na širokom
ďalekom
dohľadne, tam hore duli vetry tými dolu nepoznané, och, len
ďalekohľadom predstavivosti dohliadol som - aj to sotva - na ne,
moje
deti, dievčatá v kinách s chlapcami v marihuanových oblakoch
prízemných, hmlovinách..
Prečo by som Ťa nemal brať, keď už si tu.. štverajúca sa po skalách
za ktorými sú moje nebotyčné borovice, vodné priekopy, múry a
padacie
mosty, stratené v porastoch času, občas sa niekto utrhne a ide,
lezie, prelieza, zdá sa že sem? za mnou? kam? prečo! nie, asi nie,
nemyslím - to ten gin, vidí to tak, že všetko odvrhnuté a pritom krásne smeruje ku mne, nemyslím, nie nemyslím!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nepasovalo, všetko ideálne poznám len z filmu, všetko osudové zo
sna,
všetko tragické z kníh čo sa môjho dievčaťa týka. Chodil som sám so
sebou, počúval piesne všetkých ročných období vo svojom walkmane,
discmane.. Otvoril som flašu a zasvietilo slnko, discman bol zrazu
živý a jeho obsah.. ani nehovorím!nie, asi nie,
nemyslím - to ten gin, vidí to tak, že všetko odvrhnuté a pritom krásne smeruje ku mne, nemyslím, nie nemyslím!..