Ahoj, chceš vedieť jednoduché vecičky o mne a to je to najtažšie, všelijaké pavučinky, babie letá lietajú vzduchom a ja ich nevidím,len zrazu letím a už viem, ze to je tým, tým, že sú tam.
Niekto tomu hovorí drátky, cverny, a ja neviem čo, sme ako bábky a každý nový impulz je výstrelom do vesmíru, dávala si mi podnety, papkala dobrotku a mlsala si mlsala.
Je to krásne, mám rád ženy ktoré majú chuť, chuť do jedla a chuť žiť, chuť ako tí puberťáci, ktorí pred knižnicou okolo mňa prešli úzkou cestičkou.Cítil som ich vôňu, pár chlapcov a pekné dievča, komu patrila.. patrila chlapcom.
Cítil som sám seba keď som mal štrnásť, ostal som na chvílu zhlúpnutý ako nejaká beznádejná obdivovateľka Czicha Uhuru a čiernej mágie - celkovo, och, som už starší a Tebe chutí ovocie žitia jesť, som tak starý a mladý zároveň,chlapci so svojim dievčaťom, ...a zo svojho dievčaťa nič nebudú mať, iba jednému sa ujde pusa na útly hrudníček, bude mať v nohavičkách vzruch, počítadlo života mu vtedy bude merať iným metrom ako ostatným.
Hm,keď bude starý ako ja, zistí, že to čo bolo, malo význam akurát pre chlapa ktorý prechádzal okolo, tam popri knižnici,napísať zopár dávno opustených riadkov.
Tie spomienky ma dojímajú, zabíjajú, dusia.
Nájdu si Ťa, priletia za tebou prvou triedou ale z okienka sa nepozrú, to ich nezaujíma, prišli Ťa zabiť, prišli ma zabiť, zajať, zhnusiť mi seba samého, a v tom všetkom sebe najvlastnejšom neporozumení spoločných slov neprestávam vraj snívať.
Snívať kraviny.
..už iba snívať o čomsi ako je let bez toho a leto bez seba, kde to som, o čom je táto hudba, muzika malých cicavcov, opúšťam realitu, cítim sa suchým?, nie!, sucho pomočeným a slabým, tak sa cítim a zbiehajú sa mi slinky, na niekoho, na niekoho.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.