nezostaň dlho.
V tom to je,
odolať samote na dne rieky.
Smerom ku dnu horšia a horšia voda,
plná bubliniek, plná skla.
Čím hlbšie ku dnu, menej ľudí,
menej rýb, viac ticha.
Na kolenách končí moje ja.
Od kolien prudko prelomený ležím,
na hladine kde rieka začína.
Pokývaj hlavou ako srdcom zvona.
Čím dlhšie som sám,
viac v ušiach zvonia.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár