Pred 19 rokmi som sa narodil mame a otcovi ( tak to už zvyčajne býva, no bohvie čo bude o pár rokov ). Svoje slovanské meno som hrdo zdedil po otcovi, ktorému ho dala jeho mama.
Bol som veľmi živé dieťa. Práve kvôli tomu som do škôlky chodil len tri dni. Na tretí deň povedala vychovávateľka mojim rodičom, že buď ma odtiaľ zoberú, alebo vyskočí z okna ( čo bolo divné, pretože škôlka bola na prízemí a nemala ani poschodie ).
Školskú dochádzku som započal v krásnej malebnej dedinke, kde vďaka rafinérií Slovnaft kvitli kvety aj v zime. Moja rodná Dunajská Lužná. V prvý deň školy som okamžite zapadol do kolektívu. Najmenšieho spolužiaka sme hodili do záchodovej misy. Prvý deň v škole a hneď som bol na pokec s riaditeľkou! Asi si ma chcela obzrieť zblízka. Do štvrtej triedy som tam bol ešte niekoľkokrát.
V desiatich rokoch ( po tom, čo som náhodou podpálil miestnu drogériu ) usúdili moji rodičia, že ponechať ma v mojom gangu, by nebolo práve najlepšie pre moje ďalšie smerovanie
Prestúpil som teda na osemročné gymnázium do Šamorína. Tam som svoju pravú tvrá úspešne skrýval skoro dva dni. Na tretí sme vytopili záchody...bol som prekvapený, že tu má riaditeľka v riaditeľni televízor. Neskôr som zistil, že má aj chladničku....to vtedy keď som vyliezol na vŕbu pred školou a nevedel som zliesť. Dával ma dolu školník
Netrvalo dlho a zistili sme, že pani riaditeľka má pomerne slabé nervy.
Behom môjho štúdia sme ukradli poistky zo všetkých hasiacich prístrojov v škole, všetky evakuačné značky, vypáčili sme niekoľko zámkov, niekoľko ľudí skončilo s otrasom mozgu, zlomenými údmi, vystriekali sme hasiaci prístroj v šatni, miekoľkokrát sme sa zhúlili, opili...poniektorý využívali lyžiarske výcviky a výlety a rozmnožovanie so spolužiačkami.
O tom, ale hovoriť nebudem. Za prvé, nie som bonzák a za druhé, mohli by sa objaviť nejaké zaujímavé informáci o mne o čo skutočne nemám záujem.
Môžem len prezradiť, že frajerky som mal dokopy tri z toho dve boli z mojej školy. S prvou sme sa dali dokopy na lyžiarskom výcviku - chodili sme spolu niečo vyše troch mesiacov. S druhou som sa náhodou stretol v jednej krčme a spoznali sme sa cez kamaráta - toto trvalo mesiace dva ( hrozne mi išla na nervy ). S treťou som 7 rokov chodil do jednej triedy, kamarátili sme sa, s partiou sme spolu chodievali do kina, do pubov, vedela o mojich frajerkách a ja som vedel o jej frajeroch. Jednoducho dobrí kamaráti. bál som sa začať s ňou chodiť, nechcel som pokaziť to čo bolo medzi nami. Obaja sme to riskli....chodíme spolu už tri roky. Som šťastný a nemenil by som.
Po mature, som logicky išiel na výšku. Prijali ma na niekoľko škôl, boli aj také na ktoré som jednoducho chcel ísť. Prirodzene som to selektoval až nakoniec zostali dve - masmediálka v Trnave a žurnalistika v Blave. Vyhrala moja lenivosť niekam cestovať a rozhodol som sa pre BA. Počas školy som začal pracovať pre televíziu TA3. Pracujem na pozícií reportérskej služby.
Páčia sa mi blondínky a brunetky, nie chudé, také pekné trošku pri tele, bojím sa pavúkov a potkanov. Tiež nemám rád tmu a uzavreté priestory. Mám rád pivo a kofolu, najlepšie jedlo na svete je pre mňa vyprážaný syr s hranolkami a tatarkou. občas si pozriem porno, ale žiadne nechutnosti so zvieratami, hovnami, malými deťmi a spol. Nie som rasista, ale vadia mi neprispôsobyví občania. Je jedno či je to cigán, alebo biely. Hrávam CS, kupujem si Sme a Žurnál.
Hudba:
+ Beatles, Michael Jackson, väčšina slovenských interpretov, rock, pop
- hip hop, techno,
Knihy:
Polnočný denník, Lolita, Apalačská stezka, Bodka,
dúfam, že som na nič nezabudol, keby niečo, tak predsalne napíšte....
Skutočný príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
neway
20. 4.apríla 2008 18:00
si ty ale zaujímavý človek
4
lol nas samorinsky GMRS gang inac o 9 dni som dom, tak ideme na pivo a potom aj na pohodu
5
teeda...som nevedela, že tu máme človeka z telky
inak vážne dobre píšeš..a máš zlatú frajerku
inak vážne dobre píšeš..a máš zlatú frajerku
Napíš svoj komentár