Túto vetu mi povedal môj dedko v pondelok popoludní. V utorok doobeda ho zaviezli do nemocnice a v ten večer zomrel. Mal rakovinu. Tá suka špinavá ho za 11 mesiacov úplne zničila, položila ho fyzicky, no nezlomila ho psychicky. Dedko veril a bojoval. Bojoval až do samého konca.
Keď babička odchádzala z nemocnice, ešte sa rozlúčili. Hneď ako dorazila domov, zazvonil telefón. Desať minút po jej odchode zomrel. Až do konca mal dosť síl hovoriť so svojimi najmilšími. Mal dosť síl veriť a bojovať aj vtedy, keď už nikto nedúfal. Dva týždne dozadu bol naposledy na chalupe. Želal si tam ísť, nazbierať hríby, ako veľakrát predtým. Hríby nenazbieral bolo sucho. Budúci týždeň sa tam chcel vrátiť, napriek tomu v akom už bol stave.
Je veľa vecí, na ktoré som sa ho chcel ešte spýtať a najmä, je veľa vecí, ktoré som mu chcel ešte povedať:
„Ďakujem za to, že si mi vždy veril a zastal sa ma.“
„Ďakujem, že si ma vychoval, staral sa o mňa a bol vždy pri mne, keď som ťa potreboval.“
„Ďakujem za pokoru a nezlomnú vieru, ktorej si ma naučil.“
„Ďakujem, že si ma vždy napĺňal optimizmom a že ti úsmev z tváre zmizol málokedy“
Chýbaš mi, ale určite sa ešte uvidíme.
Blog
Komentuj
15 komentov k blogu
1
ayreen
19. 6.júna 2008 21:28
Je mi to ľúto úprimnú sústrasť
2
bojoval statočne do konca a takýchto ľudí si nesmierne vážim a obdivujem... myslím, že odchádzajú, lebo si zaslúžia viac, ten večný odpočinok, ako odplata za to, čo dobré pre nás spravili na Zemi... zrejme to je jeden z dôvodov
6
ach, uprimnu sustrast....moj dedko mal tiez rakovinu prostaty, ked som bol maly, ked som sa to dozvedel plakal som velmi...nastastie sa z toho dostal a zije...
8
je mi to naozaj strasne luto :/ ale je neuveritelne, ze aku silu maju niektori ludia... je to uzasne...ale zial tato choroba uz postihuje coraz viac ludi a tomu sa velmi ani zabranit neda :/
13
moze to zniet porvrchne no je mi to luto a uprimnu sustrast a myslim ze si bol velmi uprimny a je to citit a po druhe este raz sa uvidite budete mat moznost si to povedat a on niekde tam hore daavata na teva pozor a budelen rad ked budes taky isty optimista s nadejou a chutou bojovat
14
Môj dedko zomieral na rakovinu sedem rokov, buď rád že to ubehlo takto rýchlo.
15
už asi po prvých 5 riadkoch mnou presli miliony zimomraviek.. a po 10 riadkoch sa mi tlačila slza do oka.. hoc je to krátke, aj tak krásne.. a silné.. verím ti že ti velmi chýba..ale ako si napisal na konci, tak sa "isto este uvidíte"
Napíš svoj komentár