18* Prečo som zabil ? / aneb prečo pozerali na mňa, ako na vraha ? 18*

Včera sa stalo niečo nezvyčajné, šiel som v aute a pred autom bola zrazená mačka. Toto mačiatko ešte nebolo dospelé. Kvičalo od bolesti, ten čo ju zrazil, určte nedodržial rýchlosť, zase nejaký frajerik na bmw, pre ktorého obytná zóna, nič neznamená a rýchlosť 20km/h pri jeho aute, je asi 0, 001 s, od naštartovania.
Keby to mačia aspoň poriadne zrazil, ale nie, ani sa neobzrel, bolo mu kuma fuk čo s ňou bude, nechal ju tam, veď čo veď je to len mačka.
Ale trpí, jej bolesť a slzy v očiach vraveli za všetko, ta zimnica čo ju chytala, ako sa triasla, len pár minut od smrti. Tu bolesť, strach zo smrti, zimnica, cítil som to, bal som sa.

Ocovi som povedal prejdi cez ňu ešte, oco asi aj chcel, ale v tom v behol do cesty malý chlapec a vzal ju do rúk, rozplakal sa, šiel ju položiť do trávi, a vtom sa začala mačka od bolesti mikať, chlapec sa zlakol a pustil ju, nebola to veľká výška, ale určite jej ten pád na chrbát nepomohol, zakvičala mačacím piskľavým hlasom.
Skúste zavolať na 155, že pravé mačku zrazilo uto, prišli by ? , dispečerka by pravdepodobne povedala, choďte za zverolekárom, poprípade povedala nerobte si srandu .. Neviem ešte som sa stým nestretol, ale určite by ju len tak nezachránili.

Otočil som sa, pozrel na oca a povedal zastav. V tom som vystúpil, približoval som sa k mačiatkú, stále tie zvuky, prosila o pomoc ? pomohol som jej ? , , , Nekričala ukončite moje trápenie, ? vie to niekto ? asi nie, sú to len dohady, ale určite necítila nič príjemné, žiadne zviera, ktoré sa zastreli, necíti nič príjemne, samozrejme určitý ľudia vedia kam streliť aby zviera čo najmenej trpelo, ale koľko krát minu ? netrafia to miesto, a len tak pozerajú na to ako zviera trpí.

Boli ste už niekedy, niekde na vidieku ? keď sa zabijú prasatá len sekerou ? tupou hranou ? Tresnú po temene, a nič prasa žije, ale skučí vie čo sa blíži, znova a znova až kým neľahne, potom už len mika nohami, určite trpí, okolo sú ľudia a sa smejú, ale si jej dal! ,
, , Chceš aj jaternice ? , ´´
, , Ano chcem, mam ich rad´´

V tom sa otočí zoberie nôž, a ešte žijúcemu prasaťu podreže krk, aby bolo trochu krvý na jaterničky´´

Prasa ešte asi 2-3 minutý trpí a potom nič, už je tam, kde je jej dobre.

A teraz sa vraciame do súčastnosti.

Mačiatko z dvíham do rúk, nekrváca nikde, ale nohy ma pokrútené, a len s nimi kyve, snaží sa ich ovládať ale nejde to, oči podliate krvou a zdalo by sa, ako keby plakala, na hlavé niečo čo tam nemá byť, samozrejme bola to hrča od nárazu. Chlapec sa na mňa díva, nechápe čo robím, typujem že mal 10 rokov. V tom ma prešla zimnica po chrbte z pohľadov ľudí, nemusel som ich ani vidieť, no cítil som to, v tom sa poobzeral, všimol som si babku čo stojí na prechode a čaká čo spravím, 6 ľudí na balkónoch, dve dievčatá oproti na chodníku, pozerali na mňa ako na psycho, držím mačku, oco brzdí premávku, jedna pani aj trúbila a oco jej ukázal aby obehla.. No neobehla, oco sa zapozeral na mňa, a ta pani pozrela kám to oco pozerá. V tom som sa otočím na chlapca, a poviem mu,
, , Toto vidieť nemusíš, otoč sa.´´
On sa zvedavo spýta, , Ujo čo ide spraviť´´
Ja mu na to už len, , , to čo je potrebne chlapče, tak sa otoč a nezdržiavaj´´
V tom som sa nadýchol, pekne som prešiel po jej telíčku. Mačiatku som povedal, nemikaj sa, už bude koniec, už Ti bude dobre,
ako keby ma počula, ako keby cítila čo chcem spraviť, nemykala sa, ale cítil som že sa trasie, že ma strach. Jednú ruku som dal na hlavičku, druhú na telíčko, nadýchol som sa, v tom som si predstavil, že žmýkam ručník, ale nie obyčajný, veľmi ťažko žmýkateľný, a treba veľkú námahu aby som ho otočil v opačnych smeroch, ale nebojte sa, netrvalo to tak dlho, odohralo sa to v mojej hlave veľmi rýchlo, iba pár sekund, 3 je už veľa.
A skrútil som jej telo najväčšou rýchlosťou akou som mohol.
Bolo počuť prasknutie. A v tom sa chlapec otočil, a pozeral na ňu, a ja mu len,
Neboj, už je tam, kde je bude dobré, neboj sa. Chlapec sa len pousmial.
Spýtal sa ma, či ju ma zahrabať, bol som v nemom úžase, a odvetil mu.
, , Spravil by si mi veľkú radosť´´
Nechal som ju tam, chlapec niekam odbehol, niektorý ľudia sa tvárili ako keby sa nič nestalo, iný len krútili hlavou, do očí som sa im už nepozrel, nastúpil do auta, a šiel do košic, keď som sa večer vracal späť, mačka tam už nebola, ale bolo tam rozkopané , asi ten chlapec bežal pre kamaráta, aby mu pomohol, alebo len po náradie, aby mohol kopať.

Ale koľko krát sa také zviera nechá, len tak ležať, nikto nenaberie odvahu ? , neprekoná lenivosť, alebo povie si prečo práve ja? a potom celým sídliskom ide zápach hnijúceho tela, nieje to dlho, len pár dni, koľko psov ide k tomu hnijúcemu telu a ňuchá to, a majiteľ, len pod preč, a ani sa na to nepozrú, ani ich nenápadné to spratať.

Záver dať tomu všetkému neviem, a ponaučenie tiež nie, ale nemyslím si že som vrah, no ale ani neviem, či som spravil dobre, ja len sám sebe hovorím: spravil si dobre...

 Skutočný príbeh

16 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu