„Nezobrali ma.“
Bola z toho nešťastná. Nevedela čo má robiť. Rozplakala sa a išla naspäť do domu. Musím to nejako prežiť, povedala si. Hodinky ukazovali sedem hodín ráno a vyučovanie sa jej malo začať o ôsmej. Pomaly si na seba navliekla nohavice, ktoré na sebe nemala skoro rok, na vrch si dala tričko dlhé až po stehná a na nohy si obula čisto nové Adidasy.
Oblečená bola dobre, len tvár mala iný výraz ako inokedy. Nezobrali ma, pomyslela si, no predsa sa ešte celý svet nezrúti. Možno sa jej ešte naskytne šanca prihlásiť sa do nejakého tanečného klubu. Aj keď v to neverila, tá myšlienka sa jej páčila. Mala z nej dobrý pocit. No a čo? Veď nikto jej nevie čítať myšlienky.
Vybrala sa do školy. Vždy chodí do školy pešo a je z toho úplne zmorená. Nie z tej cesty, ale z toho, že musí do tej hlúpej školy ísť. Dnes to bolo iné. Bola síce smutná no zároveň aj šťastná, veď zajtra sú konečne prázdniny!! Kto by sa netešil? Cestou rozmýšľala, čo teraz bude robiť cez prázdniny, keď ju nezobrali.
Ako tak rozmýšľala, všimla si na zemi nejaký leták. Zodvihla ho a čítala: Tanečný súbor Kareta hľadá tanečníčku vo veku od trinásť do pätnásť rokov. Mala by mať základy moderného tanca, no hlavné je, aby vôbec vedela tancovať. Konkurz sa koná šestnásteho februára o pätnástej hodine v hotely Sierra.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
elwinko
16. 3.marca 2008 17:23
Normálne ma to chytilo...
Napíš svoj komentár