Ani si nevšimla a už bolo štvrť na tri. Hotel Sierra nebol ďaleko od ich domu. Približne desať minút cesty. Obula sa a pomaly sa tam vybrala. Veď je aj tak jedno, či tam bude skôr. Cestou si v hlave opakovala kroky a normálne aj išla tanečným krokom. Bola taká nedočkavá. Ponáhľala sa aby tam bola ako prvá.
Tanečná škola, hip-hop, tréningy – tieto myšlienky sa jej pozdávali. Teraz už len stačí nič nezbabrať.
Konečne prišla na miesto, kde to všetko malo byť. Veľa ľudí tu nebolo. Vošla dnu a sadla si na stoličku. Bola prvá. Zatiaľ sa nič nedialo, iba tu pobehovali rôzny ľudia. Po niekoľkých minútach sa začali zbiehať rôzne dievčatá, no nebolo ich veľa. Jedno zo skupinky dievčat si prisadlo k Ronnie.
„Ahoj ja som Gabriella. Ty si?“ spýtalo sa dievča.
„Ja som Ronnie. Aj ty ideš na konkurz?“
„Nie, ja nie. Ja som už v Karete. Iba som sa prišla pozrieť. Vyzerá to tak, že dnes tu bude trochu dusno. Som zvedavá, či niektoré z tých „modeliek“ vôbec vedia tancovať,“ ukázala na skupinku dievčat, ktoré pravdepodobne rozoberali, kto je ako oblečený. Ronnie prikývla.
„Kto vie? Ale určite tu niekde je konkurencia. Možno nie akurát medzi nimi, ale niekde sa tu musí nájsť.“
Ronnie len dúfala, aby to nebola pravda. Mala by to o dosť ťažšie.
Začalo ju bolieť brucho, nevedela, čo robiť. Nemala ani potuchy, čo bude na konkurze. Nevedela, či v niektorom z tých dievčat nedrieme niečo, čo ona nemá.

Konkurz sa konečne začal. Prebiehal presne tak, ako si Ronnie predstavovala. Vošla dnu. Za dlhým stolom sedeli tri, prísne vyzerajúce ženy. Prvá sa jej spýtala:
„Tak, ako sa voláš?“
„Som Ronnie.“
Žena prikývla. „Nebudem sa ťa pýtať, ako dlho tancuješ, ani nič podobné. Vybrala si si ale pesničku, na ktorú budeš tancovať?“
Ronnie jej podala CD – čko a povedala jej číslo pesničky.
„Tak, môžeš začať.“

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  17. 3. 2008 19:36
dobre sa to vyvíja..
Napíš svoj komentár