A rozmýšľam, čo môjmu životu svoj zmysel dáva.
Asi však zistím že môj život zmysel stratil
A prosím Boha, aby si sa vrátil.
Skazila som to s tebou a veľmi ma to mrzí,
Vo vlnách plávam, na tvári cítim slzy.
Slzy, útočia na mňa ako príliv,
Trpká láska mala na mňa zlý vplyv.
Teraz sa chcem len nechať unášať vlnami,
Sama, s myšlienkami, so snami.
Prečo som ťa stratila?
Čo mám spraviť, aby som to všetko naspäť vrátila?
To neviem. A stále len na teba myslím,
K životu ťa potrebujem ešte viac ako kyslík.
Ako môžem bez kyslíka ďalej ísť,
Teraz musím prísť na to ako o teba neprísť.
Ja ťa ľúbim a ty sa na mňa hneváš?
Asi nestačí, keď ti poviem iba prepáč.
Neviem čo robiť, tak vo vlnách plávam,
Vo vlnách a v myšlienkach utešenie hľadám.
Možno ho raz nájdem
A možno skôr od únavy padnem,
Ale nezabudnem nikdy na to že ťa ľúbim,
To ti teraz dobrovoľne sľúbim.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
tatianka
2. 8.augusta 2007 18:21
miska, je to krasne
Napíš svoj komentár