Balada o studenej kráse

Pohľad na zasneženú krajinu,
vôkol zima, pokoj.
Svetlo v očiach autobusov a električiek,
jemný vetrík a stúpajúci dym,
ťažoba, ktorou stoná hŕstka vetvičiek.
Moja ľahká ignorácia figúry zvanej rým,
toľko krásy spoza okna, tak ďaleko od domova.

Cesta, ktorá trvá takmer večne,
človeka, ktorý obdivuje prírodu spoza okna.
Milý úsmev slečny v kupé zdvihne náladu,
vycerí biele zúbky a zahladí sa do zeme...
čítam smútok a únavu z jej šibalských očí.
Vidím, ako si podopiera ruku meravú.
toľko krásy spoza okna, tak ďaleko od domova.

Opretý o parapetu vo vlaku,
rozmýšlam či vše pekné je aj šťastné.
Každé je nádherné, pod rúškom súmraku
azda len tak to funguje ?

Toľko krásy spoza okna, doma, a predsa tak ďaleko od domova...

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu