Nech už si si predstavil čokoľvek, tak si polož tieto otázky :
1. Je táto méta skutočne najvyššia, ak áno, tak prečo ?
-> žiadna méta by pre človeka nemala byť malá ( pretože človek by mal byť čo najviac ambiciózny ), paradoxálne ľudia na toto reagujú, že človek nikdy nebude mať to, čo najviac chce ? Prečo ? Je to čo človek chce, to najlepšie ? Vieme dostatočne zhodnotiť, čo človek chce/čo je preňho dobré ?
Pretože je to naša nedokonalosť a prílišná dokonalosť ( nazval by som to dokonalosť v absolútnej nedokonalosti ) toho, ako zmýšlame, ktorá nás dostane do štádia, keď si uvedomíme svoju ľudskosť a upustíme od veľkých mét. ( stratíme tým niečo ? ) alebo sa mame naďaľej vrhať do sfér nepoznaného, do miest, kde sami nevieme, čo je vlastne to "naj", a čo nie ? Chceme vlastne stratiť túto svoju najkrajšiu ľudskú vlastnosť ? Byť ČLOVEKOM, byť zvieraťom, ktoré myslí a asociatívne si dokáže spätne uvedomiť, čo je dobré, zlé.. siahame až po Daimonion od Sokrata, pričom stále nemôžme s určitosťou povedať, že či sme vôbec hodní, zisťovať to, resp či je naše myslenie, na takej úrovni, že môžeme objektívne hovoriť o sebe samom.
2. Budem sa potom odlišovať od ostatných, alebo len som ja bol "nedokonalý" ?
-> každý človek je vraj unikát, ak to tak je, a ja osobne o tom nepochybujem, prečo to tak vlastne navonok ani nie je ? Ak sme natoľko ovplyvniteľní okolím, ako si potom môžeme zachovať svoju vlastnú podstatu ? Alebo budeme natoľko pokryteckí, že povieme, že si svoju "tvár" zachováme v tých podstatnejšich veciach a tým potvrdíme svoju "nestádovosť" a zároveň v ostatných veciach budeme konať ako ostatní, pretože "tak je to jednoduchšie/lepšie" ? Ak dokážem na sebe zmeniť niečo, čo iní považujú za nutné, stáva sa zo mňa neunikátny jedinec. Ako môžem chcieť vedieť potom riešiť určité problémy vlastným postupom a vlastnou dedukciou, prípadne aplikovať indukciu a riešiť niečo generalizované. Ale možem niečo generalizovať, akonáhle som bol ovplyvnený ? Každá moja hypotéza stratí akúkoľvek dôveryhodnosť pre mňa samého, pretože táto informácia nebude čerpať z toho, ako veciam rozumiem ja a ako si ich všetky dávam do poriadku.
3. Predstav si, že by si nikdy nebol ničím ovplyvnení ( od veku, pri ktorom dokážeš sám funkčne a racionálne rozmýšlať ).
->Zmenilo by to niečo, zmenilo by to niečo pre teba ? Zmenilo by to niečo pre ostatných okolo teba, zmenilo by to priamo teba? Ako by si premýšlal, myslíš, že tvoje premýšlanie by potom nabralo úroveň, pri ktorej by sa dalo povedať, že možeš všetko indukciou zgeneralizovať na nejakú "prapodstatu", z ktorej by všetko to, o čom hovoríš a o čom myslíš vychádzalo ? Určite nie, ako ovplyvnený človek si neviem predstaviť, že by som sa nesmel podľa niečoho riadiť, niečoho, čo mi hovorí, že práve tento postup je správny, ostatné by som si už "dotvoriť" vedel. Človek by potom nemal zviazané ruky, ale paradoxne najsilnejšie utiahnuté, pretože by sme sa možno nikdy nedostali tam, kde sme. Aplikovať ľudskosť na myslenie, je dôležité pre zachovanie si ľudskosti, ale je to hádzanie polien pod nohy poznaniu a rozkvetu myslenia.
4. A teraz si predstav, že by si si nevedel predstaviť...
->pretože aj ľudská fantázia, ako aj myslenie, má svoj strop a už pracujeme s jedným pojmom, ktorý hovorí nepredstaviteľné.
Tvoj život nikdy nenadobudne žiadny zmysel.. zmysel tvojej existencie je nezmyselný, resp zmysel tvojej existencie je vividný práve v tvojej nezmyselnosti. To ťa robí zmyselným.
Ovplyvní ťa nejako to, že si čítaš práve to, čo som napísal ?
P.S.: Zmeny v zámenách a osobách si odmyslite.. Posledná veta pred post scriptom má pôsobiť vyrývačne.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
cassie_15
17. 3.marca 2010 13:49
pekny clanok... btw ako moze byt nieco zmyselne ked to zmysel nedava? =D
Napíš svoj komentár