ach..... serosvit, nie taka farba svetla, len silno kontrastna v tme izby, priestrannej no vsestranne a vsade vyhriatej, a v nej nemsierna krasa sedi na stolicke, a uz len pritomnost, okamzite vysadi starosti z mojej mylse, aby sa mohla v nej usadit ta vsetka krasa, ktora sa neusadi, lebo sa ceri v mnohych vlnach, stale a stale, no a ja vewzmem do ruky farby, ci uz uhlik, ciernobiele, alebo rudka, a sanzim sa vyvolat v pozorovatelovi svojim klamom na papieri, len zmatou linii a ploch a tienov ten isty zazitok aky som schopny vidiet ja, a tak kreslim hodiny, ktore sa ma netykaju, cas je za okanmi v tej zime prazdnej a cakajucej den co den, no a krelsim uz zemou, svojou krvou davam do kresby svoje ja, iluziu aku som schpny vyvolat len z chemie, ktora prudi medzi nasimi srdciami a horiacimi telami aby...

 Úvaha
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
metanefridia  4. 1. 2009 02:19
najkrajsia je pokozka pocas rozvidnievania.. ked slnko vychadza, a jeho luce sa odrazaju od toho milovaneho tela. ten lesk, ta sustavna zmena odtienu, zuzujuce sa zrenicky prijimajuce svetlo noveho dna. tu farbu nezachytis, sustavne sa meni, zostava len uzivat si ten okamih a vryt si ho co najhlbsie do pamate
2 
fotka
aenema  19. 1. 2009 16:23
ma pravdu...
Napíš svoj komentár