a
snazim sa z tichceho dovodu obdivu a ocarenia nedat najavo svoje poryvy duse, a tak sopky krvneho tlaku a rieciska vybuchuje len vo vnutri, tam to ostane.
Len moje oci a ich slnecny obsah na chvilu zasvieti dusevnymi emociami, plynucich z tvojich rysov, ktore sa mi stale a stale pred moj vnutorny zrak posuvaju, dostavaju podobu pohyblivej ikony, potencialu na hlboke naplnenie toho strasne smiesneho zmyslu.
Nedakazem pomenovat kombinaciu absolutneho blaha a zastavenia mojich telesnych a dusevnych kolajnic, s nizkym a mohutnym navalom utrpenia plynuceho z tych dialok, pritom ako si tak blizko.
Par centimetrov prejdes okolo mna. Mojich par sekund. Moja strava na cele tyzdne. Niekedy.
A vcera.
Si isla za ruky s nim.
Zase sa opakujem, ale...
Ja viem, ze by to lamalo kontinenty. Ale.... vy dvaja ste. A budete.
A ja budem. Tjez.
Ach, Platon, aka je nedosiahnutelna!
Vyznanie
Komentuj
4 komenty k blogu
1
metanefridia
27. 1.januára 2009 19:08
a aj ked to teraz boli, pride dalsia.. a dalsia.. az kym nepride muza pre teba stvorena
2
Ach... Nikdy nevieme, s kým sa naše cesty skrížia. Nevieme ani prečo... Ale vždy to musíme nejako prežiť, niekedy to dopadne lepšie, inokedy menej šťastne, avšak kde niečo končí, iné začína. Súhlasím s matanefridiou. Napísal si "A ja budem.". Presne tak. Budeš, nech to už dopadne akokoľvek. A hlavne buď šťastný
3
dobre napísané asi každý si musí niečím takýmto prejsť..ale tá pravá čaká a v niektorej sa skrýva a možno aj v tej u ktorej by si to už nečakal..hlavne mysli pozitívne a usmievaj sa veľa štastia
Napíš svoj komentár