Neveril som, že si taká, ako sa o Tebe vravievalo.
Ani keď si sa stretávala s tým, na ktorého teraz tak pohŕdavo hľadím, keď si mi o tom nepovedala, že ste boli spolu na plavárni, keď sa vystatoval, že ste sa bozkávali, a nevedel, že na to prídem, keď si plakala kvôli svojmu bývalému, keď si rozprávala ako máš veľmi rada tohto, ako toho druhého.
Ale nemohol som ti veriť večne. Pri tomto nie. Rozišli sme sa, a dali dokopy neraz. Keď som Ťa nechal, lebo som už nevedel, či Ťa ľúbim, alebo nie, nevedel som sa od Teba odpútať a často som mal pocit, že som urobil chybu.
Ale musel som to nejako pretrpieť.
Prešiel mesiac a ja som zistil, úplnou náhodou, že máš zase iného.
Zase.
Neranilo ma to, a ani ma to vlastne už neprekvapuje. Neranilo to moje pocity, alebo city, ale moju minulosť. Našu minulosť. To, čo medzi nami niekedy bolo. Teraz je to úplne zašpinené, zmyté, strhnuté. Veriť v niekoho a veriť niekomu je rozdiel. Ja Už necítim ani jedno.
Teraz len ľutujem toho, čo je teraz s Tebou. Na čele mu totižto vidím poradové číslo.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
metanefridia
12. 7.júla 2008 14:26
"zberatelka".. ludia zvacsa nie su taki, ako sa na prvy pohlad zda..
Napíš svoj komentár