Keď konečne začala znova vnímať, roztrasenými rukami si zotrela slzy z očí a obzerala sa.. nevedela ako dlho bežala a ani kam bežala.. vedela len, že chce byť ďaleko.. ďaleko od neho.. jej otca... podarilo sa...uvedomila si, že dobehla až do mesta a zrazu keď sa vydýchala a šla nájsť nejakú lavičku uvidela jeho.. vysokého tmavovlasého muža... tma len zveľaďovala jeho postavu.. bol vysoký a silný... až po tom čo sa priblížil uvidela jeho oči... tak krásne hnedé.. jeho pohľad cítila až pri srdci.. dovtedy len mlčky stojace dievča zrazu prehovorilo... „Je mi zima“ tie slová prebodli ticho... on po chvíli pozerania na ňu dal zo seba dole svoju bundu... s láskavým pohľadom jej ju prevesil cez ramená.. poďakovala pohľadom.. cítila, že slová netreba.. a on to vedel tiež... očarený týmto mladučkým krásnym dievčaťom vedel, že by bol schopný ostať bez slov minúty, hodiny, dni, mesiace ba aj roky, len chcel byť s ňou.. no v tej chvíli si uvedomil, že chce vedieť jej meno... jeho mysľou sa začali víriť otázky, možnosti akými by sa jej spýtal na meno no nevydal hláska... A dievča myslelo presne na to isté.. „Ako sa vlastne voláš?“ „Kto si?“ „Ako si sa tu zjavil?“ „Prečo ťa túžim mať tak strašne blízko?“ A vtedy sa odhodlala a konečne po dlhom čase znova prerušiť to krásne, ale nekonečné ticho.. „Prečo si mi pomohol?“ Otázka toho muža úplne zaskočila.. čakal niečo ako „Kto si?“ alebo čo.. určite nie toto .. považoval za svoju povinnosť pomôcť jej.. za krásnu povinnosť... jeho odpoveď šokovala aj jeho.. „Lebo krásne dievčatá nesmú plakať a trpieť“ vôbec neuvažoval.. povedal prvé čo ho napadlo.. ani netušil, že to bolo krajšie akoby vymýšľal niečo čo by znelo lepšie... dievča sa začervenalo a sklonilo hlavu... po chvíli sa na neho láskyplným pohľadom aký vedela len ona jej sivými očami pozrela a povedala „Ďakujem“ jej hlas bol tak krásny... tak ako ona... jej dlhé čierne vlasy nadvihoval jemný vetrík... jej oči mali v sebe ešte stále iskričky strachu... ale bola si istá, že jemu môže veriť... neuvedomili si ani kedy, ale zrazu bolo okolo nich svetlo...mesto začínalo žiť a muž vzal dievča k sebe.. vedel čoby ju čakalo samu v meste.. keď prišli k nemu do bytu dievča sa prestalo báť.. verilo mu ... tak ako nikomu... celý deň boli spolu...smiala sa s ním.. zaujal ju.. veľmi... večer nastal ďalší problém.. „Kde bude dievča spať?“ myslel muž... keďže v byte nemal žiaden gauč, len kreslo a svoju posteľ, ktorá bola dostatočne veľká aj pre dvoch ľudí spali pri sebe... dievča v tú noc zažilo čo nikdy dovtedy... bolesť, strach ale zároveň skutočnú radosť a lásku... nechcelo sa vrátiť domov... chcelo už navždy ostať s ním... no po mesiaci zistila niečo čo jej zrútilo svet...mala 16... a čakala dieťa.... on povedal, že dieťa nechce... bola sama... vlastne nie celkom sama...v nej bol život... malý človiečik, ktorý za nič nemohol.. vrátila sa domov.. so strachom z otca, ktorý ju mlátil už aj bez toho, že bola tehotná s niekým úplne neznámym... No otec ju prijal... povedal ,že sa o ňu postará... Ale ona sa nepoučila...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
