Ako som sa uz zmienila, isty cas uz mam problemy s drogami. Stale som hladala sposoby, akymi by som mohla uniknut z mojej cierno ciernej reality. No tak ako vecsina ludi, som si nechcela pripustit fakt, ze jediny, kto moze za moju nespokojnost so zivotom a za vsetky uplynule zlyhania som jedine ja. Nikto ma neprinutil brat drogy. To, ze som k nim neprisla sama od seba, ze som si ich nenakreslila, je jedna vec, no druha je ta, ze som tomu pokuseniu nevedela odolat tak ako prvykrat, ani druhy, treti, stvrty,.... Bolo to cim dalej horsie. Znie to ako otrepana fraza, ale skutocne som vsetko zacala podriadovat drogam, vlastne som vymenila cely svoj zivot za ubohe drogy, ktore mi v skutocnosti nikdy nic pozitivne do zivota nepriniesli, aj ked som si to myslela.

Zadlzila som sa tak, ze aj keby som robila splacala by som to este 2 roky, prstene v zalozni, ukradnute peniaze, fotak odjebany, Stratila som zaujem o vsetko, co ma doteraz naplnalo a zase sa len zozieram myslienkou na drogy prehodnocujem svoj zivot ale nechapem kde som mala rozum vtedy. Stale o sebe tvrdim, ze som inteligentna, rozumna zena, no asi ma rozum opustil v rovnakej chvili, v akej moja rodina opustila mna. Neopustili ma doslovne stale mam kde zit, ale psychicky ma polozili na dno a ja som sa chcela aspon chvilu citit stastna.

Nenavidim sa za to, aka som bola hlupa. Za to, ze som sa zmenila od zakladov, za to, ze sa uz nevyznam ani sama v sebe, za to, ze nemam ziadne zasady, za to, ze nemam priority, za to, ze nemam ciele, za to, ze som prestala milovat svoju rodinu, za to, ze som to v prvom rade ja, kto vsetkych opustil, za to, ze si niesom ista ani svojimi citmi, za to, ze pochybujem aj o tom ci vobec ma zmysel niekoho lubit, za to, ze sa s nikym nedokazem otvorene porozpravat o mojich problemoch, za to, ze poviem ludom to, co si o nich myslim, ale seba zhodnotit neviem, za to ze viem kritizovat ale neviem prijimat kritiku, za to ze hovorim o moralke ale ja sama ziadnu nemam, za to, ze chcem niekomu a niecomu verit, ale nemozem, za to ze som priliz tvrdohlava aby som nieco dosiahla, za to, ze som taka strasne leniva, neochotna, vulgarna, a hlavne ZAVISLA.

Nenavidim drogy, nenavidim tie drogy ktore mi toho tolko zobrali, a nenavidim sa aj za to, ze si seriem do huby ked hovorim, ze nenavidim drogy a pritom fajcim, pijem aj hulim.

V kazdom pripade, s tym koncim na veky vekov. Drogy mi toho uz vzali privela na to aby som si znicila zivot este viac. Ja aj s mojim zavislym priatelom sme sa rozisli den pred nasim vyrocim, kvoli tomu, ze on je na drogy namotany ovela viac, az tak, ze ojebal nielen svoju sestru ale aj mna. Brala som to akoby mi vrazil dyku do chrbta a povedala som si, ze ho uz nikdy v zivote nechcem vidiet za to, co mi urobil. Na druhy den, za mnou prisiel s ruzou, ospravedlnil sa mi a povedal, ze sa zmeni a nech mu dam este jednu sancu a ja som mu ju dala, ale pod podmienkou, ze uz nikdy ziadne piko. Sme v dost komplikovanej situacii, vzhladom na, ze byvame od seba mozno 50 metrov, teda na jednom sidlisku a vsade kam sa pohneme samy fetak. Prave preto sme sa dohodli, ze si budeme odkladat peniaze, nasetrime si na cestu a pojdeme do Prahy. Do noveho mesta, kde nikoho nepozname, ziadne drogy, ziadny znamy pokusitelia. Je to jedine riesenie, pretoze tu by stacilo to, aby sme sa pohadali a uz by sme zhanali tie drogy, tam budeme chvilu zit u jeho sestry, kym si najdeme podnajom, budeme robit sami na seba a ja by som chcela koecne nejaku skolu aj dokocit ale nie ekonomicku. Chcem najst nieco co ma bude bavit. Potrebujem nejaky zmysel zivota, aby som sa zase nezamotala do vlastnych sieti lzi, nahovarania a drog. Hlavne potrebujeme co najrychlejsie odist... Rodicia to uz budu musiet nejako pochopit, ale to ze som brala drogy im nepoviem ani vo sne. Uz som ich sklamala az priliz... tak ako aj moja mama mna.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lenush413  2. 1. 2010 09:51
Vržím ti palce
Napíš svoj komentár