Tak nasa rodinna kriza naberala na obratkach. Niekolko mesiacov som nepocula jedno pekne slovo, boli to len same hadky, obvinovania, ponizovania, nadavky, .... Odrazu som mala pocit, ze sme si uplne cudzi. Akoby sme ani neboli rodina. Jednoducho sme boli kazdy niekde inde a nevedeli sme si najst cestu k sebe. Obcas som az mala pocit, ze nik z nas sa o to ani nepokusal. Nekumunikovali sme spolu ako ludia, len sme sa hadali. Boli sme schponi si vykricat uplne vsetko a kazdemu bolo jedno ako velmi to toho druheho moze zranit. Ja som bola tak znechutena z tejto situacie a psychicky uplne na dne, ze som si zacala hladat nielen robotu, ale aj podnajom.

Jedine moj chalan, slniecko a moj bracho stali pri mne za kazdych okolnosti a vzdy som sa na nich mohla spolahnut. Oni mi boli oporou a vdaka bratovi sme si nasli postupne aj s rodicmi cestu k sebe. Moj brat bol totiz nasim spolocnym dovernikom. Jedine on videl obidve strany a vedel ako to cele vsetci vnimame.
Po jednej dost brutalnej hadke sa mamka rozpravala s bratom a on jej vysvetlil, co musi urobit preto, aby to bolo vsetko ako predtym. On nam navrhol urcite podmienky, s ktorymi suhlasili aj rodicia aj ja, a aj ked to zo zaciatku bolo tazke, zvykli sme si a boli sme radi.

Mamka musela pochopit, ze uz som dospela a nema vyznam mi zakazovat, ale prikazovat kedy mam prist domov, kam a s kym mozem, alebo nemozem chodit, proste sa musela naucit nekontrolovat ma a dat mi slobodu. A na druhej strane ja som sa musela aspon snazit byt zodpovednejsia. Zacala som chodit do roboty, ktora ma celkom bavila a tak som si na tu skolu dala aj prihlasku. Zacala som chodit na doucovanie a popri robote som sa ucila na prijimacky.

Mojho chlapca si neskor oblubili aj rodicia. Mali predsudky, kvoli tomu, ze nema maturitu a mysleli si, ze pre mna nie je dost dobry. No aj to sa nam podarilo zmenit. Neskor bola uz rada, ze chodim prave s nim, a vyhlasovala, ze vobec nie je dolezite aku ma skolu (ze maturitu si moze dorobit neskor) ale to, ze je sikovny a ma ma rad.

Doma sa vsetko urovnalo a nas vztah bol prvych 6 mesiacov takmer dokonaly bez hadok. Nic nam nevadilo, chodili sme do roboty, po robote boli spolu a uzivali sme si. No peniaze nam dochadzali a my sme sa vdaka drogam zamotavali do stale vecsich problemov. On sice na nich namotany bol velmi uz predtym, no ja som sa stale predsviedcala o tom, ze ja na tom tak nie som a ked budem chciet uz si nedam. Mozno to tak aj bolo, no problem bol v tom, ze ja som prestat nechcela a teraz neviem ci by som to zvladla tak lahko.

Zo zaciatku to bolo uplne ine. Isli smena party a pretancovali celu noc, vyblaznili sa bolo to take, ze sme si party viac uzili a chodievali sme medzi ludi velmi radi, hlavne na party. No postupne to uz zacala byt taka rutina, dali sme si len preto, aby sme ten chtic umlcali a bolo nam jedno co bude dalej, vecsinou sme ostali doma a davali si zaseky ja pri krizovkach, pripadne pri matike a on si robil hudbu na notebooku. Boli sme schopny pri sebe sediet celu noc (niekolko hodin vkuse) bez toho, aby sme sa na seba co i len pozreli nie to aby sme sa rozpravali.
Obcas sa k nam niekto pridruzil a boli sme viacery ak doma, tak sme si dali klasicke zaseky kazdy na niecom inom, alebo sme sa len rozpravali fajcili, alebo hrali dostihy, alebo cokolvek ine.. Velakrat sa nam stalo uprostred noci aj to, ze nam uz prepinalo z hudby a krizoviek, tak sme sa vybrali na pumpu kupit si cigy a ked bolo teplo a niekoho sme stretli skoncili sme niekde vonku na trave pri flaske alebo jointe a flipovali si az do rana alebo obeda ako kedy. Vela sme kecali, smiali sa, spominali a kazdy taky flip som samozrejme zaznamenavala fotkami.

Najlepsie su tie neplanovane akcie, ako ked sme pili v parku a len tak nas napadlo ist na vlak do ineho mesta, lebo co ked tam bude nejaka party, alebo ist peso z jedneho konca mesta na druhy a kvoli ananasovemu dzusu prejst vsetky otvorene pumpy, alebo ked tipek kupil od cigana bicykel bez retaze za 5e a este bol spokojny sam so sebou jak zjednal cenu a nakoniec zabudol na lavicke nielen bicykel ale aj novu znackovu bundu...

Proste to su take flipy, ktore si hocikto nezazije a nie kazdy ich pochopi. No pri tom vsetkom zlom co sa deje, si treba najst nieco pozitivne. Akurat si nie som ista, ci tieto flipy stoja za to, ake mozu mat neskor nasledky.

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár