v domení, že stlmím ten nehorázny krik.
No uvedomujem si, že to je vo mne.
Moje vnútro kričí, vrieska, reve, protestuje zo všetkých síl.
Keby si tam aspoň niečo nechal.
Žiaľ, smútok, bolesť...nič.
Diabol pokropený svätenou vodou. Bez citov, bez duše.
On je sám tou dušou, odsúdenou trpieť pri spomienke na teba prázdnom.
Prázdno. Ako páli, bolí, rozpína sa, požiera sa....kolabuje.
Diabol pokropený svätenou vodou. Sičí a cíti vo večnosti každú jednu kvapku, každú jednú spomienku, každý jeden pohľad, každý jeden bozk, každý jeden sľub, ktorý sa rozplýva v symfónii diabolského prázdna rozpínajúceho sa v každej jednej bunke môjho ja.
Kvap...kvap...kvap prebytočná svätená voda vychádza z mojich očí
a padá rovno na tvoje srdce. Cez závoj sĺz vidím, ako sa rozplýva v mojich dlaniach.
Tak naozaj si to bol ty. Nechal si vo mne všetko...celého teba..celého diabla. A ja som len ďalšia bábika...
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
12. 4.apríla 2021 16:09
toto vyzera na velmo skaredy rozchod
Napíš svoj komentár