Nancypecen: Peklo?

Keď sa niekomu povie peklo, hneď toho človeka napadne, že toto čo keď som bol malý tak mi rodičia hovorili, že keď nebudem poslúchať, tak pôjdem do pekla. Ktoré vraj je hlboko pod zemou, tak hlboko, že sa odtiaľ nedá dostať. Po smrti tam idú všetci tí, ktorý vo svojom živote spravili niečo, čo sa nedokázalo len tak opustiť. Tak idú priamou čiarou tam pod zem, kde je strašne horúco, chodia tam čerti s vidlami, a tí najhorší sa varia v kotlíku s horúcou vodou, a všetci škrípu zubami, prosia o pomoc, ale nikto im už nepomôže pretože oni sami si to vybrali. Všade okolo tam šľahajú plamene, a práve tie vytvárajú stenu, kvôli ktorej sa odtiaľ nedá dostať už nikdy von. Tí, ktorých sa dá označiť slovom, lepší ako najhorší, takže zlý, sedia v žalári, kde neuvidia už nikdy východ slnka, zelenú trávu, nenadýchnu sa čistého vzduchu, sedia tam a pykajú za to čo urobili.
No nikomu slovo peklo hovorí, že to je to čo práve prežíva, takže nedá sa tento „druh“ pekla vidieť, pretože je to psychické peklo. Sú to všetky možné pocity, ktoré sú v priečinku negatívnych. JE to spleť psychickej nevydržateľnej bolesti, smútku, prázdnoty a mnoho ďalších, ktoré nechce nikto zažiť a dlhšiu dobu sa nimi nechať ovládať.
Vieš čo je peklo? „podľa mňa peklo je to, čo mala moja matka keď bola malá. Mala 3 sestry a jedného brata, ako bolo na dedine zvykom bývali v jednom dome oni piati, ich rodičia, a starý rodičia. Babka a aj dedo jej zomreli na nejaký zvláštny druh choroby, a keďže to bolo dávnejšie, nebolo zdravotníctvo na takej úrovni ako dnes. Jej manžel zistil, že matka sa veľmi trápi a preto využil situáciu. Len tak z ničoho nič začal mlátiť môjho brata, možno to bolo tým, že bol jediným chlapcom vtedy v rodine, neviem. Ale vraj ho mlátiť každý deň, niekedy aj viackrát za deň. A tým ho dobil tak, že až v nemocnici podľahol zraneniam. Po tom čo jej matke zomrel syn, sa ako keby zbláznila. Začala deň čo deň rozmýšľala nad tým ako sa s ním spojiť, myslela si že ešte vždy žije. Každý deň ho čakala na záhrade, sedela v tráve a pozerala celé hodiny na bránku. Ale jej syn sa nevrátil. Zatiaľ čo ona bola v psychicky na dne, manžel znova spravil to isté, ale z maminými dvoma sestrami. Zmlátil ich natoľko aby boli súce do nemocnice. Ležali tam dva týždne po dvoch týždňoch otec zastrelil jej svoju manželku a vzápätí na to spáchal samovraždu a vstrelil si guľku rovno do spánkov. A potom... veď viete ako sa polícia o tom všetko dozvedela snažila sa dať doporiadku posledné dve dievčatká, ktoré ten masaker prežili. Bola to matka a jej sestra teda moja teta. Toto je podľa mňa peklo.“
Niekomu keď rodičia zakážu pozerať televízor, ísť von, hrať počítačové hry, alebo niečo podobné, tak aj pre nich to je istý druh pekla. Aj keď trochu hlúpe v porovnaní s iným vnímaním.
Ale každý je len človek a nie každému je dané zažiť ozajstné peklo. Ale vždy keď si človek myslí treba sa vážne zamyslieť nad tým, či má zo života peklo, alebo si to len namýšľa a pritom je to úplne jednoduché ako sa „vyhrabať z pekla a dostať do neba“.

Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Peklo?

3 komenty k blogu

Horúce!