Odtučňovacia kúra versus zachránený život - ťažká voľba?!
Keby sa zhromaždili finančné prostriedky, čo sa vynakladajú na odtučňovacie kúry alebo na ochranu orgánov opotrebovaných z prejedania sa na dvoch blahobytných svetadieloch, v Európe a v Amerike, získala by sa suma dostatočná na to, aby sa zabezpečil chlieb pre chudobné a podvyživené národy Afriky a Ázie.
Tento slogan, ktorý počuli či čítali milióny ľudí z celého sveta, je pre mnohých iba obyčajnou štatistikou - možno smutnou, ale stále len záležitosťou čísel a tvrdej reality. V iných ľuďoch táto veta možno vzbudzuje súcit. Úbohé deti, trpia hladom...a úbohí rodičia, nemajú čo položiť na stôl a sú dennodenne zdrvení pod náporom pohľadov svojich potomkov...Áno, súcit je vznešený a šľachetný, ale zabúdame na to, že len v prípade, že je spojený so skutkami. V opačnom prípade je to len falošná fraška plná pretvárky.
Koľkokrát sa cítime ukrivdení, lebo si zaslúžime lepšiu známku, krajšiu výplatnú pásku, viac uznania? Nestáva sa nám, že sa hneváme na všetkých okolo seba len preto, že sa nám nezvýšilo dosť peňazí na nákup drahej elektroniky? A pri tom všetkom sme ešte presvedčení, že naša nespokojnosť je hnevom spravodlivých. Kam sa podela naša ľudskosť?
Keď deťom nechutí obed, zvykneme im hovoriť, aby si vážili to, čo majú, lebo deti v Afrike denne umierajú od hladu. Stalo sa to už len akýmsi klišé, ktoré používame ako výchovný prostriedok. Skúsme si však reálne uvedomiť, čo tá veta znamená v reáli... Hovorí sa, máj - lásky čas. Máj je, samozrejme, už dávno za nami, ale láska medzi ľuďmi by mala ostať. Nie je načase túto lásku prejaviť tým, že našu takzvanú spolupatričnosť premeníme na činy?
to je typické. Ludia vidia večer v správach čo sa deje a povedia si "bože to je strašné". A pokračujú vo večeri.
A nie len čo sa týka Afriky, ale všeobecne. Ano, je pekné že ich to mrzí, ale niečo urobiť, niečoho sa vzdať, to už nie.
A ja som bohužial rovnaký. Zrejme je to tou prevládajúcou egoistickou strákou osobnosti u väčšiny ludí, chcú sa mať dobre hlavne oni sami. Ostatné ich nezaujíma.
No tak tato reklama na sebe kus pravdy.Sama nepochadzam z vyssich vrstiev,tak si viem vazit penazi a jedla takisto.Ale ked vidim niekoho,ako si kupi nejake jedlo a potom polovicku hodi do kosa len preto,ze mu nechutilo a niekoho,kto po tom kosi skoro skoci,aby z neho to jedlo vydoloval,tak sa sama seba pytam, kde sa kurna stala chyba. Na svete proste neexistuje rovnovaha... A da sa s tym nieco robit? Asi kym to nedostaneme prikazom alebo to za nas nespravi niekto iny,tak nebude diat nic.
Je sice krásne napisat takyto clanok, zavesit ho sem a tym prejavit spolupatricnost s ludmi na inych svetadielov ktory kazdy den bojuju o holy zivot... .
Lenze co mozme my bezny ludia urobit??? Co mozme zmenit...
je najlahsie povedat nic, no v tomto pripade je to aj pravdive...
kym sa v Afrike nezmenia diktatorske rezimy, kym velke krajiny neznizia Afrike clo na potraviny a neodpustia dlhy..
kym niekto kto je skutocne schopny rozmyslat nenajde cestu k spravnej infrastrukture a nevybuduje dostatocnu dopravnu siet na dodavky potravin mozme si my - bezne ludia len vzdychnut a s pretvarkou povedat - je cas na zmeny!
mozme posielat prispevky, mozme bojovat textami ---> vsetko ale nakoniec skonci v nespravnych rukach
uplne suhlasim s ratsanaresom... MY neurobime nic. alebo ak aj nieco ano nedopadne to tak ako by sme v tomto pripade chceli... ale je fajn ze sa niekto vobec zamysla nad takymito problemami, ktore su bohuzial v dnesnej dobe uz rutinou...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
A nie len čo sa týka Afriky, ale všeobecne. Ano, je pekné že ich to mrzí, ale niečo urobiť, niečoho sa vzdať, to už nie.
A ja som bohužial rovnaký. Zrejme je to tou prevládajúcou egoistickou strákou osobnosti u väčšiny ludí, chcú sa mať dobre hlavne oni sami. Ostatné ich nezaujíma.