Ale čo si budeme hovoriť, trápny a primitívny humor je masám najbližší. Dokázať tento precedens sa odhodlali až slovenské televízie, ktoré v rámci sociálneho experimentu vytvorili tie najtrápnejšie, najprimitívnejšie, najstupídnejšie humorné relácie, aké si ľudstvo ani len nevedelo predstaviť. Už je to zhruba desať rokov, a obľúbenosť týchto relácii vzrastá diametrálne s počtom vytrhaných vlasov socio-expertov (ako som napr. ja).
Možno práve rozmach takéhoto nízkeho humoru prekypril pôdu pre vzrast takzvaného hejtu. Ale je hejt naozaj len trendom dnešných dní? Nemôžeme sa v histórii nášho národa odvolať na tradíciu, o ktorej sa i keď možno mlčí, stále nepopierateľne existuje?
Na úvod so mnou nazrite do jedného z najturbulentnejších období slovenského národa - 19. storočie, obdobie romantického snívania o slovenskom národe a našej írečitej reči. Prebiehal vtedy Spor o Žehry. Žehry bola básnická zbierka obsahujúca aj dve úvahy, ktoré kritizovali tatka nášho národa Ľudovíta Š. a jeho počínanie si pri peripetiách spojených so snahou o uzákonenie spisovnej slovenčiny. A na túto drzú neslýchanú kritiku zareagoval pán Kalinčiak nasledovnými riadkami:
,,Príduc raz k presvedčeniu, že sú Žehry len nasledovanie cudzích myšlienok, cudzích foriem, cudzích citov a považujúc ich za cvičenie sa v metrách: všetko druhé samo v sebe sa rozpadne a hoci by sa i vskutku dačo peknejšieho v nich nachádzalo, pripadne to tým prvoprvým pôvodcom, ale nie tomu, čo to v česko-slovenskej reči zobral a napodobnil."
Oh snap! Nie je snáď aj toto hejt? A ešte aký! Žiadne tie vaše suchopárne nadávky typu "ty si pyča/ty si kokot". Toto je hejtovanie najvyššej úrovne, s gráciou a fantáziou, líznuté akurátnym odtienkom škodoradostnej blahosklonnosti. Dôkladne vybalansovaná kompozícia mieriaca priamo pod pás s chirurgickou presnosťou. Prihliadnite na prácu velikánov a učte sa!
Ak by sa celá táto polemika odohrávala v dnešnej dobe, asi by sa dalo povedať, že pán Kalinčiak bol s Ľudovítom Š. v gangu a považovali sa za "bráchov", "bili spolu partu" a pod. Naopak tomu autor Žehier bol "gádžo obalený z kokota v šupe" a "vyjebaný feťák" ktorý sa ,,na kerú piču jebal do hip-hopu takýchto buzerantov jak on tu bolo kopu".
Vidíte tú podobnosť? Samotní najväčší národovci, otcovia nášho krásneho jazyka, využívali hejt a to v značných množstvách, toto ani zďaleka nie je jediný príklad. Hejtovanie sprevádzalo celý zrod a formovanie nášho národa. Preto sa pýtam: Ktos ty, abys spochybňoval poctivú ohavospisbu?! Ktos ty, abys kradmou rukou siahol na moju slobodu niečo riadne zhejtiť?! Si snáď gádžo, ty hlava velká pojebaná, čo máš gebulu jak televízor? Nejeb sa do hejtu, zeber si tu svoju lacnú gitaru a pál do piče, pri vatru, ty panpúch pojebaný, čo keď čítaš Nemešove články tak sa traseš, jak keby drbol hrom do teba ty kokot.
Ale ak vám nestačí, že hejt má v slovenskej kultúre hlboké korene a bohatú tradíciu, pridám ešte dojímavú odpoveď z jedného ask profilu.
Možno to pôjde aj otvoriť? Možno sa sem nejako aj dajú vkladať obrázky? Nie? No nič.
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
1
hellium
4. 4.apríla 2015 00:33
2
@hellium vidis to? takyto skvely didakticky clanok a nikto onho ani nezakopne :/ ale ked napisem nieco o podvadzani frajera tak sa cely birdz ide posrat a predbiehaju sa s moralnymi pouceniami
3
(Thumbs) inak nedavno bola v BA v Connecte (coworking centrum) akcia, ze Noc hejtu, ( kamosi tam boli a pochvalovali si )...
a Nemes je super, dobre uvolnenie,
a Nemes je super, dobre uvolnenie,
4
@matwejo to naozaj?! a ja som tam nebola?! V BA su same skvele akcie, mala by som sa tam prestahovat :/
Napíš svoj komentár