Nemo sme pozerali do ticha a počúvali myšlienky.
nie vzájomné. to nám nikdy nešlo. vlastné.
počkali sme na siedmu kvapku spŕšky dažďa a bez slov len s jemným úsmevom popod nos sme sa vybrali ďalej.

niečo mi hovorilo, že som to práve ja čo má prerušiť to nebeské ticho, no psie oči mi to nedovolili.

zahadzovala som niečo čo sa možno rovnalo karátom zlata a možno to bolo len bahno.

semišové sny sa rozpadli a rozprášili na slzy a smútok.
plyš takisto zmizol s radosťou.

prišlo na noci plné paranoje.
symfónia zlyhala.

*
disharmónia pocitov.

 Blog
Komentuj
 fotka
limetkajaja  8. 9. 2012 22:55


tento blog ma dojal ...

krásne napísané...

ale táto veta sa mi strašne páči počúvali myšlienky.

nie vzájomné. to nám nikdy nešlo.
 fotka
antifunebracka  7. 11. 2012 17:16
teda naty, vzdy ma preqapis svojimi blogmi
Napíš svoj komentár