V tom sa mu ale znovu zjavil obraz brata ležiaceho na posteli, vychudnutého a slabého, vtedy jeho ranené srdce znovu začalo krvácať. Presedel tam celú noc. Bola mu zima a bol hladný, fyzicky bol na dne, ale to bolo nič oproti duševnej stránke. Kde tu okolo neho prešla osoba, zaujatá sama sebou a vobec si nevšimajúca chlapca so sklonenou hlavou trpiaca nad ranami, ktoré mu uštedril osud.
Nad ránom sa postavil a bezducho sa znova vidal na cestu, ktora nikam neviedla. Snažil sa utiecť pred tou bolesťou čo cítil, no ta ho neopúšťala akokoľvek sa snažil. Prišiel k mostu, lakťami sa oprel o zábradlie a zadíval sa do diaľky. Bol vyčerpaný, ale necítil nič len bolesť. Nevšímal si chladný vánok čo sa mu hral s vlasmi ani nepočul tiché šumenie rieky. Bol sám zavretý v izbe s jeho spomienkami, ktoré bodali jeho dušu bez ohľadu na to aká je zranená.
V jednu chvíľu mu napadla oslobudzujúca myšlienka, ktorá ho zbaví tej strašnej bolesti. Znovu sa stretne zo svojím bratom. Spomenul si ešte na svojho otca, no potom sa mu ozval len škodoradostný hlas v hlave. Pozri ako ťa má rád, čo si odišiel ani ho len netrápilo kde si. Ešte raz sa pozrel na vodu, ktorá sa len ticho plazila dopredu dúfajúc, že v nej nájde odpovede na nespočetne otázky, ktoré si neustále dookola kládol. Mlčala...
....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
digitalko
9. 7.júla 2007 23:35
Naught, prečo radšej nepíšeš z pohľadu ženy ?
Napíš svoj komentár