Túlal sa skoro prázdnymi ulicami a rozmýšľal prečo.... Prečo práve on. Túto otázku si kládol stále dookola. Prečo práve on príde o jediného človeka ktorého v živote mal rád. Bol to jeho starší brat, ktorý prehral krutý boj s leukémiou. S jeho smrťou stratil všetko. Jeho brat mu nahrádzal otca, ktorý od smrti ich matky,trávil viac času v krčme ako doma, bol mu priateľom i oporou, vždy sa na neho mohol spoľahnúť. Ale teraz bol preč. Ostala po ňom iba ich spoločná izba, do ktorej sa nikdy nechcel vrátiť.
Už nikdy nechcel vojsť do toho bytu kde ho všade videl. Všetko mu ho pripomínalo a sposobovalo nesmiernu bolesť. Bol zúfalý, nešťastný a sám. Nevedel čo má robiť ani kam má ísť. Prešiel až k parku, ktorý zýval prázdnotou. Zvalil sa na prvú z lavičiek a sklonil hlavu, v ktorej sa mu neustále zobrazovali krásne spomienky a zážitky s jeho bratom. Zjavovali sa mu krásne spomienky, ktore mu sposobovali bolesť, mal pocit ako keby mu trhali srdce na márne kúsky. Sedel s neprítomným pohľadom, nevládal už ďalej. Ešte nikdy sa necítil takto sám...
Začalo sa stmievať, ale on stále sedel v prázdnom parku, bezradne nevediac čo si ma počnúť ďalej. Už nebolo ničoho, čo by mu privodilo úsmev na tvári. Skryl si tvár do dlaní a plakal, prestal vnímať čas a svet okolo seba. Zrazu sa len strhol lebo ucítil nejaký dotyk na jeho nohe. Rýchlo si utrel slzy a zbadal psa, sediace pri ňom a uprene dívajúceho sa mu rovno do tváre. Rýchlo si utrel slzy lebo vedel že pes niekomu určite patri a porozhliadol sa. V tom zbadal krásne dievča. S úsmevom smerovala k nemu. Bola krásna. Dlhe tmavé vlasy mala rozpustené a lemovali jej peknú oblú tvár. Prepáč že otravuje. Povie dievča pripinajúce psovi vodítko. On nemo sedel a pozeral na ňu. Jej krása ho tak nadchla že, na chvíľu zabudol na svoje trápenie. Zahľadel sa jej do krásnych zelených oči posobiacimi mačacím dojmom a chvíľu mu trvalo kým sa spamatal a zareagoval. Nie vobec neotravuje. Povie skloniac hlavu aby nezbadala že, plakal. Dievča sa naň usmialo, potom ho pozdravila a pokračovala v ceste. On zdvihol zrak, tiež ju ticho pozdravil a hľadej ako odchádza až kým mu nezmizla z dohľadu...



.....

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
empty6361  9. 7. 2007 20:56
fajn pribeh .. len dufam ze nieje pravdivy ...
2 
fotka
takto  25. 7. 2007 20:55
mazaujave pribehy co sa ti stalo konkrtne!
Napíš svoj komentár