Vyšli do tmavej noci, prechádzali sa špinavou ulicou neustále sa rozprávajúc. Smiali sa, žartovali, a nachvíľu ich to vytrhlo z reality. Priali si aby táto noc nikdy neskončila, chceli sa prechádzať a nemyslieť na problémy naveky. Obaja sa po dlhej dobe cítili šťastne. No, po krásnych chvíľach jej prišli znovu na um jej problémy, vedela, že jemu sa može zdvoveriť, videla v ňom oporu a človeka čo ju pochopí...
Vyrozprávala mu všetko, čo ju trápi, nasledovali súcitné a povzbudivé slová, dotyky...bozk.
On našiel svetlo, ktoré mu znovu dali dovod prečo žiť, ona našla oporu, pomoc a lásku. Za jeden večer, vzniklo niečo nádherné a krásne, až príliš dokonalé aby to niečo neprekazilo.
Leyra zastavila a so zdeseným pohľadom tuho stisla Adamovu ruku. On sa pozrel smerom kde sa dívala a uvidel skupinu blížiacu sa k ním. Jeden pristúpil tesne k nemu. ,,Leyra vypadni domov, a ty sa k mojej sestre ešte raz priblížiš zabijem ťa!“ Adam len pokojne stál držiac Leyru za ruku a pozerajúc do oči jej bratovi. ,,Chceš ju chrániť predomnou, ale to že sa utápa v drogách ti navadí!“ Leyrin brat schytil dievča, Adam sa na neho vrhol ale banda stojaca za ním ho hneď strhla medzi seba a začali ho mlátiť. Nasledoval zdesený výkrik Leyry a jej prosby k svojmu bratovi aby ho pustili, no on ju len mlčky vliekol domov...
Ležal na mokrej zemi, sám a dobitý. Zdalo sa mu, ako keby sa čas spomalil, načúval zvuky ulice okolo seba, a pociťoval hrozný bolesť po celom tele, no viac bola zranená jeho duša. Upadol do bezvedomia...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mrufti  13. 8. 2007 16:55
no ale toto uz hej
Napíš svoj komentár