.

Fakt by som niekedy bola rada kebyže som schopná pochopiť samú seba. Píšem si s niekým, je to celkom fajn, možno nie úplne ako by to malo byť, ale je to fajn....a boom.... za 5 minút som schopná stratiť záujem. Lebo nemám pocit v žalúdku, lebo mám pocit, že to je už teraz príliš zložité a to sa nič nedeje. Stretli sme sa a mám pocit, že to bolo tak sterilné, že chýbal už len hazmat oblek. A mrzí ma to....ale čo mám robiť. 

Nejdem si po radu ani nič podobné. Len tak nahlas uvažujem, že či to niekedy bude jednoduchšie. Doteraz si vždy nejaký hejhula povedal, že budeme spolu a ja som to odkývala. Ostanem navždy sama? Nie žeby mi to vadilo nejako extrémne, len ma to občas mrzí, že nie som taká tá easy-going osoba, čo sa vie pobaviť o hocičom a s hocikým. Ja potrebujem niekoho kto bude viesť konverzáciu. 

No des a hrôza velebnosti.

B

 Blog

0 0 1 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu