Ďakujem, mami

Aj keď to prišlo v nevhodnej dobe a je to ešte len týždeň, čo sa môj vzťah rozpadol, pokúšam sa začať odznova. Nejako sa dať dokopy, poskladať si život a ísť ďalej. Mám pred sebou ešte jednu ťažkú skúšku a potom necelé 2 týždne relaxu. Moja rodina je najlepšia. Neviem si predstaviť, čo by som bez nich robila. Mamina, okrem toho, že zniesla najhoršie slzy a môj hysterický záchvat stojí pri mne vždy. Každý deň mi volá z práce iba aby sa uistila, že mi je dobre. Poviete si: pekné. Ale sama viem, koľko má toho na hlave. Nemôžem nič len ďakovať, že to s nami ešte nevzdala a hlavne, že je zdravá. 

Keď som v piatok plakala, ona plakala so mnou. Hladkala ma po vlasoch a tíšila. Aj keď jej rodičia sú obaja vážne chorí a ako povedala, už iba čakáme na telefonát. Aj napriek tomu a ešte viac veciam, ktorými jej život neuľahčujeme, ma každý týždeň v piatok čaká na dverách s otvorenou náručou. Objíme ma, pobozká a vždy mi povie ako veľmi som jej chýbala. 

Mám 22 a sama by som mohla byť mamou, môj život sa rúca a skladá neustále. Nemám nič stále, nič, na čo by som sa mohla spoľahnúť. Ale v tej spleti chaosu, radosti, šťastia, bolesti, smútku a sĺz, tam v strede stojí moja mamka. A aj keď nevie variť, s láskou mi robí presolené halušky alebo nedosolenú polievku. A za to ju ľúbim. Mamka je jediný človek, ktorý dodrží, čo povie: Nikdy ťa neopustím. 

Raz chcem byť mamka ako ty. Lebo neviem, ako to robíš, ale držíš nás troch nervákov na uzde a hlavne po kope. Neexistuje na svete vec ani slovo, ktorým by som ti vyjadrila vďaku. Môžem sa iba snažiť, aby si na mňa bola hrdá. 

Ďakujem, mami.

 Blog

12 0 0 0 4

Komentuj

4 komenty k blogu