... rozmýšľam. Možno priveľa a hlavne priveľa nad vecami, ktoré za to nestoja. Prvýkrát mám pocit, že sa skutočne vo vzťahu nehrám na nič. Že nefingujem jedinú emóciu, nefejkujem úsmev. Som skutočná. Toto som ja. Unavená z toho, ako som sa snažila ľuďom vyhovieť. Už sa nechcem hrať, ani predstierať. Vydržíš so mnou? Možno áno...a možno nie. Nechcem už strácať svoju identitu kvôli niekomu, kto sa možno dlho nezdrží. Už si nechcem zbierať čriepky svojej existencie a skladať ich ako puzzle. 

Ľúbim a viem, že moja láska je skutočná. Ale svet je zlý a veľakrát som sa presvedčila o tom, že aj najbližší človek dokáže sklamať. Ale možno sa snažím chrániť až príliš. Možno to niekedy hraničí s odstrkovaním. Mám však pocit, že niekedy nemám spätnú väzbu....a niekedy ju nedávam ja. 

Náš vzťah je zvláštny. Nemyslím zlý. Ešte stále sa spoznávame, hľadáme a podobne. Len niekedy sa toho desím. Som opatrná a všetky signály sa snažím radšej preskúmať trikrát. A niekedy, občas mi pípe červený senzor, 

A ja dúfam. Dúfam, že je pokazený.... 

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
johnysheek  28. 4. 2016 15:03
Napíš svoj komentár