Možno sa zase sklamem a budem plakať.
Možno sa toto všetko skončí veľmi zle.
Možno majú pravdu, keď ma upozorňujú.
.
.
.
A možno budem šťastná s ním.
Možno budeme spolu a ukážeme celému svetu, že sa mýlil.
Možno nás čaká veľa pekného.
Neviem.
A na konci to aj tak bude moja chyba a ja budem tá, čo bude trpieť. Tak prečo ma upozorňujú tí, ktorým na mne v skutočnosti nezáleží?
To, že mi zomrela blízka osoba ma donútilo zmeniť pohľad na všetko. Celý môj svet, aký bol už nie je. Už to neexistuje. A ja sa musím naučiť žiť v zmenenej situácii, v zmenenom svete, v ktorom jediným záchytným bodom je on a moja rodina. A tak som mu otvorila dvere do môjho sveta, aby opravil škody, ktoré napáchal. Moja psychika utrpela také ťažké rany, ktoré neprajem nikomu. Ráno sa zobudím a nemôžem napísať tomu, s ktorým som posledný rok zdieľala takmer všetko. Nemôžem sa opýtať, čo si myslí. Láme mi to srdce, že odišiel navždy. A nikto nikdy už nevyplní tú prázdnotu, ktorá po ňom ostala.
Chcem iba byť šťastná. To je to, čo hľadám, za čím sa ženiem a kde smerujem.
Pekný deň xx
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ajus19
21. 7.júla 2016 22:45
Rovnake mozno mata aj mna posledne dni...
Napíš svoj komentár