Preklínam ťa, rok 2016

Keď som sa dozvedela, že umrel, na chvíľu svet zastal. Mobil mi vypadol z ruky a pred očami som videla čiernu tmu. Nie, nie, nie, nie... toto nie. 

Jeden z mojich najbližších priateľov nás včera opustil. A ja odvtedy iba prežívam. Z plakania mám už tak červené oči, že aj žmurkanie ma fyzicky bolí. Je to ako zlý sen. Ale viem, že sa neprebudím. On tu už nikdy nebude. Už ma nikdy neobjíme. Nikdy nebudem počuť jeho blbé vtípky. Nikdy ho nebudem mučiť vysvetľovaním somariny, z čoho vznikne ešte väčšia somarina. Toho chlapca som poznala 7 rokov. A z párty mejkera sa stal úžasný kamoš. Zlatíčko, s ktorým som bola vždy v kontakte. Ktorý ma povzbudzoval a podporoval. Na koho som sa mohla vždy obrátiť. 

Nikdy sa na mňa neusmeje a nezarve takú hlúposť, z ktorej sa budem ešte hodiny zvíjať od smiechu. Bože, prečo práve on? A keď na mňa niekto zahučí niečo s lepším miestom, asi mu ublížim. Nie je lepšie miesto ako medzi ľuďmi, ktorí ho milovali a mali radi. 

Nedokážem to pochopiť. Odišiel a s ním vo mne umrel kúsok duše. Svet je opäť o niečo temnejšie miesto a ja som o niečo viac sama. 

Navždy ťa budem nosiť vo svojom srdci a spomienka na teba nikdy neumrie. 

Chýbaš mi, slová nedokážu opísať prázdnotu a bolesť, ktorú cítim. 

Malo to byť super leto. Namiesto toho onedlho pocestujem domov na pohreb. 

Preklínam rok 2016.

 Blog

0 0 6 0 0

Komentuj

Komenty k blogu